V Británii to už nie je len technologická zaujímavosť, ale aj regulačná téma. Tamojší regulátor Ofcom rieši, ako zabezpečiť, aby sa poslucháč po hlasovom povele naozaj dostal k stanici, ktorú chcel, a nie k náhodnému výsledku, inej službe alebo obsahu, ktorý viac vyhovuje platforme než používateľovi. Inými slovami, boj už neprebieha len o frekvencie, ale aj o to, kto kontroluje vstupné dvere k rádiu.
Je to dôležitejšie, než to na prvý pohľad vyzerá. Ofcom uvádza, že smart reproduktory má v Británii približne 40 % domácností a že práve ony sú hlavným zariadením, cez ktoré ľudia zadávajú hlasové požiadavky na počúvanie rádia. Medzi používateľmi hlasových asistentov, ktorí cez ne počúvajú rádio, smeruje 54 % požiadaviek cez smart speaker, zatiaľ čo cez smartfón iba okolo pätiny. Navyše pri smart reproduktoroch tvorí živé rádio 55 % času počúvania, takže nejde o okrajové používanie, ale o jednu z hlavných foriem audio spotreby.
Zároveň sa ukazuje, že pohodlie má aj svoju slabinu. Podľa Ofcomu až 58 % používateľov smart reproduktorov, ktorí cez ne počúvajú rádio, zažilo situáciu, keď zariadenie pustilo niečo iné, než žiadali. Presne tu vzniká nová otázka budúcnosti rozhlasu: nestačí, aby stanica vysielala — musí byť aj správne nájdená, správne ponúknutá a správne spustená v prostredí, ktoré ovláda niekto iný.
Británia na to reaguje pomerne priamo. Media Act 2024 zaviedol rámec, ktorého cieľom je chrániť dostupnosť online streamov rozhlasových staníc na hlasovo ovládaných zariadeniach. Ofcom v roku 2025 rozpracoval princípy, podľa ktorých má odporúčať, ktoré služby budú do tohto režimu patriť, a na prelome rokov zároveň potvrdil, že regulácia tzv. radio selection services zostáva súčasťou jeho plánu práce aj pre rok 2026/27.
Popritom sa mení aj širší obraz rozhlasu. Ofcom má od 11. februára 2026 otvorenú konzultáciu o budúcom strategickom prístupe k rozhlasovému licencovaniu. Aj to je signál, že rádio sa už dnes neberie len ako starý dobrý éter, ale ako kombinácia vysielania, digitálnej distribúcie a prístupu cez nové zariadenia.
Na celej téme je fascinujúce najmä to, že rádio vlastne nezaniká — len sa sťahuje na nové miesto. Kedysi malo vlastný prístroj, vlastné tlačidlá a vlastnú anténu. Dnes býva ukryté v malej valcovitej krabičke na polici alebo v mobile. Obsah ostáva podobný, ale moc nad tým, čo si poslucháč pustí a ako ľahko sa k tomu dostane, sa presúva od vysielateľa k technologickým platformám.
A Slovensko? U nás to zatiaľ nie je veľká verejná téma. Debata o tom, či by mali byť hlasoví asistenti alebo smart reproduktory osobitne riešené ako brána k rádiu, u nás zatiaľ výraznejšie neprebieha. O to zaujímavejšie je sledovať Britániu, ktorá už dnes rieši problém, s ktorým sa môže časom stretnúť aj zvyšok Európy.
Pointa je jednoduchá: budúcnosť rádia sa už nerozhoduje len vo vysielačoch a štúdiách. Čoraz viac sa rozhoduje v rozhraní medzi poslucháčom a platformou — v jednej hlasovej požiadavke, po ktorej buď zaznie správna stanica, alebo niečo úplne iné.
