Umelá inteligencia v rozhlase už nie je len technologická kuriozita. Rádiá ju využívajú pri prepisoch rozhovorov, editácii zvuku, príprave textov, plánovaní obsahu, personalizácii audia či pri práci s archívmi. Britský Ofcom však upozornil na menej viditeľnú, ale veľmi dôležitú oblasť: AI môže pomáhať aj tým, ktorí na médiá dohliadajú.
Ofcom je britský úrad, ktorý reguluje televíziu, rozhlas, telekomunikácie a online služby. Vo svojej novej stratégii k umelej inteligencii na roky 2026/2027 uvádza, že chce testovať využitie AI pri analýze spravodajského obsahu vo veľkom rozsahu. V praxi by mohlo ísť napríklad o prácu s prepismi vysielania, spravodajskými textami, online článkami alebo ďalším obsahom, ktorý médiá publikujú.
Dôležité je, že nejde o nahradenie ľudského rozhodovania. AI by v takomto modeli fungovala skôr ako analytický nástroj: pomohla by rýchlejšie triediť veľké množstvo obsahu, vyhľadávať opakujúce sa vzory, upozorňovať na možné problémy alebo porovnávať, ako médiá spracúvajú určité témy. Konečné posúdenie by však malo zostať na ľuďoch.
Pre rozhlas je to zaujímavé z viacerých dôvodov. Rádio je rýchle médium, často pracuje so živým vysielaním a v spravodajstve záleží nielen na samotných slovách, ale aj na kontexte, poradí informácií, tóne rozhovoru či tom, čo zaznelo pred a po konkrétnej vete. To sú veci, pri ktorých môže byť AI užitočná, ale zároveň aj omylná.
Ofcom vo svojej stratégii upozorňuje, že AI môže mediálnemu a kreatívnemu priemyslu priniesť vyššiu efektivitu, nové pracovné postupy a nové príležitosti. Zároveň však pomenúva aj riziká: neistotu okolo autorských práv, nedostatok zručností, technické limity, reputačné riziko a problémy spojené so syntetickým obsahom.
Práve spravodajstvo je v tomto smere citlivá oblasť. Ak sa AI používa pri tvorbe alebo kontrole mediálneho obsahu, je dôležité vedieť, kde presne vstupuje do procesu, kto jej výstupy overuje a či výsledok nemôže poslucháča zavádzať. Pri rádiu je to ešte výraznejšie v živom vysielaní, kde sa chyby alebo nepresnosti môžu šíriť okamžite.
Z pohľadu regulácie môže mať AI praktické využitie. Dokáže rýchlo prehľadávať veľké množstvo textu, porovnávať spracovanie tém naprieč médiami alebo upozorniť na miesta, ktoré si zaslúžia podrobnejšiu ľudskú kontrolu. Môže pomôcť pri odhaľovaní nepresností, neoznačeného syntetického obsahu alebo opakujúcich sa problémov v spravodajskom pokrytí.
Zároveň platí, že algoritmus nemusí správne pochopiť iróniu, lokálny kontext, špecifický spôsob vyjadrovania alebo dynamiku živého rozhovoru. Preto by jeho úloha mala byť pomocná, nie rozhodovacia. AI môže urýchliť prvotnú analýzu, ale nemala by sama určovať, či vysielateľ porušil pravidlá.
Téma má presah aj mimo Británie. Podobné otázky budú riešiť aj ďalší mediálni regulátori v Európe a inde vo svete. Médiá produkujú čoraz viac obsahu, časť z neho vzniká s pomocou umelej inteligencie a tradičné spôsoby kontroly na to nemusia stačiť. Regulátori preto hľadajú nástroje, ktoré im umožnia držať krok s vývojom.
Pre bežného poslucháča to môže znieť technicky, no ide o otázku dôvery. Ak sa AI nasadí rozumne, môže pomôcť rýchlejšie zachytiť problematický obsah a posilniť kvalitu spravodajstva. Ak sa použije netransparentne alebo bez ľudskej kontroly, môže vytvoriť ďalšiu vrstvu nedôvery medzi médiami, úradmi a verejnosťou.
Umelá inteligencia tak v rozhlase prestáva byť len nástrojom na výrobu obsahu. Postupne sa stáva aj témou mediálnej zodpovednosti. Rádiá budú musieť vedieť vysvetliť, ako AI používajú, a regulátori zase to, ako ju využívajú pri dohľade. V oboch prípadoch bude rozhodujúce, aby technológia pomáhala ľuďom, nie nahrádzala ich úsudok.
