Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV) pred dvoma týždňami zverejnila zoznam voľných frekvencií, na ktoré vypísala licenčné konanie. V zozname sa ocitli aj frekvencie piatich rozhlasových staníc, ktorým sa v tomto roku licencia končí - Rádia Forte, N Rádia, Top Rádia, Rádia Lokal FM a Rádia Rebeca.
Zákon neumožňuje predĺženie
"Rada zo zákona
nemá možnosť predĺžiť platnosť licencie bez toho, aby išlo o nové správne
konanie a nové licenčné konanie. V návrhu nového zákona sa o niečom takom
uvažuje, ale zatiaľ to tak nie je," vysvetľuje vedúca Úradu RRTV Jarmila
Grujbárová. Podľa jej vyjadrenia RRTV musí oznámiť, tak ako to bežne robí,
zoznam uvoľnených frekvencií. "Domnievam sa, že je to korektné voči
spoločnostiam aj voči spotrebiteľom, pretože každý si musí byť vedomý toho, že
licencia je určená na isté časové obdobie. To neznamená, že držiteľ tú licenciu
nedostane opätovne," dodáva.
"Uverejnenie oznamu o verejnej súťaži na voľné
kmitočty piatich existujúcich rádií, z ktorých napríklad jedno má licenciu až do
decembra 1999, malo priamy obchodný dosah na spomínané médiá. Môže ohroziť ich
ekonomickú situáciu tak, že ona sama môže byť následne dôvodom na neudelenie
licencie," argumentuje Zuzana Mistríková, tajomníčka Asociácie nezávislých
rozhlasových a televíznych staníc.
Skúsenosti sú dôležité
Zákon pri licenčnom konaní nijako nerozlišuje žiadateľa o licenciu
v prípade, že už na nej šesť rokov vysielal a vybudoval regionálne rádio, a
žiadateľa, ktorý sa o licenciu uchádza prvýkrát. Pri rozhodovaní licenčnej rady
však toto rozlíšenie istú úlohu hrať bude.
"Noví žiadatelia sú v takýchto
prípadoch vždy trochu znevýhodnení, pretože tam zohrávajú úlohu aj skúsenosti
vysielateľa. Rada nemá veľmi dobré skúsenosti so začínajúcimi rádiami, kde sa
predlžuje termín začiatku vysielania, prevázkovatelia nevedia, čo budú
poslucháči od nich očakávať. To sa pri rádiách, ktoré už vysielali, nedá
povedať, pretože svojich poslucháčov poznajú," vysvetľuje J. Grujbárová.
Z.
Mistríková to potvrdzuje z pohľadu vysielateľov. Podľa jej názoru bolo prvých
šesť rokov existencie súkromných rádií obdobím skutočne pionierskym. "Držitelia
novších licencií nemajú ani predstavu, čím museli prví prevádzkovatelia prejsť.
Investície do tohto druhu podnikania sú enormné a ich návratnosť v čase jednej
licencie je v súčasných slovenských podmienkach absurdná. Skúste v niektorej - i
zahraničnej - banke požiadať o úver na prevádzkovanie rozhlasovej stanice na
Slovensku! Myslím si, že i tento fakt by mala rada brať do úvahy," vysvetľuje.
Výhoda termínov
Súčasných prevádzkovateľov však v
licenčnom konaní zvýhodňuje aj čas. Licencie prvých troch vypršia v júli a v
auguste. Licenčné konanie je naplánované na jún. Zákonný limit na spustenie
vysielania po získaní licencie je 180 dní. Ak by teda licencie získali noví
žiadatelia, licenčná rada riskuje, že stanice sa na niekoľko mesiacov odmlčia.
"Rada bude určite dbať na to, aby bola zachovaná istá kontinuita vysielania
a vysielače neostali hluché," potvrdzuje túto úvahu J. Grujbárová. Vzápätí však
dodáva: "To nie je diskriminácia. Ak by sa našiel veľmi seriózny žiadateľ s
dobrým finančným krytím a úžasným projektom, nemôže to byť problém. Začal by
vysielať, ako mu určuje zákon." Časový problém však podľa J. Grujbárovej nie je
možné riešiť skorším vypísaním licenčných konaní: "Nemôžeme začať licenčné
konanie rok dopredu a rozhodnúť pol roka dopredu, lebo licencie by sa zasa
prekrývali. Je to jednoducho nedokonalosť zákona, ktorý na tieto veci nepamätá."
Hrozba konkurencie
Schopnosť vysielať okamžite po
uplynutí licencie a udelení novej však nie je výsadou len doterajších držiteľov
licencií. Rovnako rýchlo vedia spustiť vysielanie aj ich konkurenti, rádiá,
ktoré by uvoľnené frekvencie rady získali pre seba. "Predpokladáme, že o
licencie nebudú žiadať len ich pôvodní držitelia, ale aj takí, ktorí už
vysielajú na istom území," hovorí J. Grujbárová. Tu však musí licenčná rada
podľa jej vyjadrenia zvažovať aj to, či nejaké iné rádio nezíska výrazne
silnejšie postavenie na trhu, ako by bolo prijateľné. "Treba zvažovať aj to, aké
územie rádio pokrýva a aké by malo dosahy, keby sa mu toto pokrytie pridelením
ďalšej frekvencie ešte zväčšilo," tvrdí.
ANRTS sa v tejto súvislosti ocitá v
dileme - záujmom niektorých asociovaných členov je udržať si licenciu rádia,
ktoré roky budujú, záujmom iných je ich frekvenciu získať.
"Asociácia vždy
presadzovala transparentné a spravodlivé podmienky medzi dvoma časťami duálneho
systému i medzi jednotlivými médiami, kde sa, samozrejme, odohráva konkurenčný
boj," vysvetľuje Z. Mistríková. "Ak má niektorý člen asociácie záujem o
frekvencie niekoho iného, je, prirodzene, na rozhodnutí licenčnej rady, čo s tým
urobí. Ak prijme jednotný kľúč k riešeniu končiacich sa licencií, nemôže sa jej
stať, že ju asociácia za nepridelenie frekvencie niektorému jej členovi bude
kritizovať. Na druhej strane nemôže nikto brániť rádiám, aby podali žiadosť o
frekvencie, na ktoré rada sama vyhlásila verejnú súťaž," dodáva.
