Koalícia vedená hnutím ANO spolu so SPD a Motoristami predstavila plán, podľa ktorého by rozhlasové a televízne poplatky prestali platiť ľudia nad 75 rokov, nezaopatrení mladí do 26 rokov, osoby so zdravotným postihnutím a firmy. Návrh má prísť ako poslanecká iniciatíva, nie ako klasický vládny návrh zákona. SPD zároveň otvorene hovorí, že ide len o prvý krok k úplnému zrušeniu poplatkov a k financovaniu verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu.
Pre Český rozhlas by to nebola drobná úprava. Vedenie inštitúcie uviedlo, že podľa dnes známych parametrov by prišla o 700 až 800 miliónov českých korún ročne, teda približne o tretinu rozpočtu. Rozhlasový poplatok je pritom od mája 2025 vo výške 55 českých korún mesačne a tvorí základ financovania média, takže takýto zásah by sa musel prejaviť na spravodajstve, pôvodnej tvorbe aj ďalších verejnoprávnych službách.
Práve tu sa česká debata dotýka aj Slovenska. Slovensko už koncesionárske poplatky zrušilo a od júla 2023 prešla RTVS na financovanie zo štátneho rozpočtu. Európska vysielacia únia už vtedy upozorňovala, že takýto model potrebuje silné poistky proti politickému vplyvu. O rok neskôr parlament schválil prestavbu RTVS na STVR, vrátane nového modelu riadenia, čo vyvolalo ostrú kritiku doma aj v zahraničí pre obavy z oslabenia nezávislosti verejnoprávneho média.
Preto nejde len o technickú úpravu financovania. Ak verejnoprávny rozhlas stratí vlastný stabilný zdroj príjmov a viac sa naviaže na štát, rastie aj jeho zraniteľnosť voči aktuálnej politickej moci. Slovenský vývoj ukazuje, že zmena sa nemusí zastaviť pri peniazoch, ale môže pokračovať aj zásahmi do riadenia a fungovania média.
Zaujímavé pritom je, že vo vyspelých krajinách môže byť trend aj opačný. Švajčiari v marci 2026 v referende odmietli návrh na zníženie poplatku pre verejnoprávne vysielanie z 335 na 200 frankov. Podľa priebežných aj finálnych výsledkov hlasovalo proti zníženiu približne 62 percent voličov. Kampaň proti škrtom argumentovala tým, že slabšie financovanie by poškodilo kvalitu spravodajstva, kultúrneho obsahu aj odolnosť krajiny voči dezinformáciám.
Aj to je dôležitý kontrast k stredoeurópskej debate. Kým v Česku sa otvára cesta k oslabeniu poplatkového modelu a Slovensko už prešlo k financovaniu zo štátu, švajčiarski voliči potvrdili, že stabilné a dostatočné financovanie verejnoprávnych médií považujú za súčasť fungujúcej demokracie, nie za prežitok.
