Debata o financovaní českých verejnoprávnych médií sa začína meniť na diskusiu o tom, čo všetko bude musieť Český rozhlas v prípade nižších príjmov obmedziť. Podľa návrhu vlády by sa od roku 2027 mali zrušiť koncesionárske poplatky a Česká televízia aj Český rozhlas by boli financované priamo zo štátneho rozpočtu.
Pre Český rozhlas to podľa dostupných prepočtov znamená výrazne nižší príjem oproti očakávanému výberu poplatkov. Generálny riaditeľ ČRo René Zavoral preto odmieta, že by išlo iba o bežnú snahu prinútiť médiá verejnej služby šetriť. V rozhovore pre Radiožurnál pripomenul, že rozhlas šetril už v minulých rokoch, škrtal stovky miliónov korún a prepúšťal. Podľa neho je problém inde: v tom, že nový model môže Český rozhlas a Českú televíziu finančne oslabiť a zároveň ich dostať do väčšej závislosti od politického rozhodovania.
Zavoral upozorňuje najmä na riziko každoročného rozhodovania o peniazoch zo štátneho rozpočtu. Ak by Český rozhlas musel rok čo rok čakať, akú sumu mu schvália vládni politici alebo ministerstvo financií, podľa vedenia rozhlasu by to oslabovalo predvídateľnosť a nezávislosť verejnej služby. Práve preto ČRo žiada, aby nový systém obsahoval jasné poistky a nebol iba predmetom politickej vôle aktuálnej vlády.
Proti zmene financovania sa postavili aj zamestnanci Českej televízie a Českého rozhlasu. V júni sa zapojili do výstražného štrajku, ktorý nesmeroval proti vedeniu médií ako zamestnávateľom, ale proti vládnemu návrhu. Vedenie Českého rozhlasu právo zamestnancov na protest rešpektovalo a samo zdôraznilo, že zmena financovania môže mať dopad na stabilitu fungovania média verejnej služby.
Aktívna zostáva aj iniciatíva Verejnoprávne, ktorá združuje zamestnancov ČT a ČRo. Tá najnovšie odmieta, aby sa pri úvahách o šetrení ako prvé otvárali regionálne štúdiá alebo zahraniční spravodajcovia. Podľa iniciatívy nejde o prevádzkovú príťaž, ale o nevyhnutnú súčasť verejnej služby, ktorá zabezpečuje pluralitu pohľadov, dostupnosť informácií a kultúrnu rozmanitosť.
Pri rozhlase má táto téma osobitnú váhu. Český rozhlas nestojí iba na celoplošných staniciach ako Radiožurnál, Dvojka, Vltava či Plus, ale aj na sieti regionálnych staníc. Tie prinášajú lokálne spravodajstvo, dopravné informácie, servis pre obyvateľov, kultúrne témy aj každodenný kontakt s regiónmi, ktoré sa do celoštátnych médií často dostávajú len pri veľkých kauzách alebo krízach.
Ak by sa šetrenie dotklo regionálneho vysielania, nešlo by len o organizačnú úpravu. Znamenalo by to slabšie pokrytie samospráv, lokálnych problémov, kultúry a života mimo veľkých centier. Práve v regiónoch je pritom verejnoprávny rozhlas často jedným z mála médií, ktoré dokážu systematicky sledovať miestne dianie bez priamej závislosti od komerčnej inzercie alebo politických vzťahov.
Spor o financovanie tak nie je iba o tom, či budú českí občania platiť rozhlasové a televízne poplatky, alebo či médiá dostanú peniaze zo štátneho rozpočtu. Podstatné je, či nový model zachová nezávislosť, stabilitu a rozsah verejnej služby. Ak sa peniaze pre Český rozhlas stanú každoročnou politickou otázkou, tlak sa môže preniesť práve na tie časti vysielania, ktoré sú menej viditeľné, ale verejnoprávne najdôležitejšie.
Regióny, kultúra, menšinové formáty či zahraničné spravodajstvo nemusia prinášať najvyššie čísla počúvanosti. Sú však dôvodom, prečo má verejnoprávny rozhlas inú úlohu než komerčné stanice. Ak by sa škrty začali práve tam, zmena financovania by už nebola len technickou rozpočtovou úpravou. Bola by zásahom do samotnej podstaty verejnej služby.
