Proti návrhu hlasovalo približne 62 percent voličov. Iniciatívu presadzovali najmä pravicové kruhy vrátane Švajčiarskej ľudovej strany, ktoré tvrdili, že verejnoprávny systém je pridrahý a príliš veľký. Odporcovia naopak varovali, že takýto škrt by oslabil spravodajstvo, kultúrny servis aj schopnosť SRG pokrývať krajinu vo všetkých štyroch národných jazykoch.
Nešlo pritom o kozmetickú úpravu. Švajčiarska federálna vláda sama pripomína, že domácnosti dnes platia 335 frankov ročne a práve z týchto peňazí sa vo veľkej miere financuje verejnoprávna služba SRG. Aj preto sa hlasovanie nevnímalo len ako debata o jednej sume, ale ako rozhodovanie o tom, aký silný má verejnoprávny vysielateľ v krajine zostať.
Pre svet rozhlasu je tento výsledok dôležitý aj preto, že SRG nie je len televízna inštitúcia. Vysielateľ prevádzkuje 17 rozhlasových staníc a sedem televíznych kanálov v nemčine, francúzštine, taliančine a rétorománčine. V prípade schválenia referenda hrozili citeľné škrty, ktoré by zasiahli aj rádiové služby, regionálnu výrobu a pracovné miesta.
Výsledok preto presahuje samotné Švajčiarsko. V čase, keď sa v mnohých krajinách spochybňuje rozsah, financovanie či údajná nestrannosť verejnoprávnych médií, švajčiarski voliči odmietli prudký zásah do systému. Nepovedali, že sa nemá meniť nič, ale jasne naznačili, že verejnoprávny rozhlas a televízia majú mať aj naďalej stabilné zázemie.
Slovensko medzitým ukazuje opačný smer. Od 1. júla 2023 sa zrušili koncesionárske poplatky a financovanie verejnoprávneho vysielateľa sa naviazalo na príspevok zo štátneho rozpočtu. V júni 2024 potom parlament schválil zákon, ktorý zrušil RTVS a nahradil ju STVR. Nový model riadenia umožnil predčasnú výmenu generálneho riaditeľa a posilnil vplyv vlády a parlamentu na obsadenie orgánov vysielateľa. Z verejnoprávnych médií sa stali štátne nadbiehajúce vládnej moci.
