Technická kapacita však nie je to, čo slovenskému rádiovému trhu chýba najviac. Reklamný koláč sa otvorením nových multiplexov nezväčší, vysielatelia by počas prechodného obdobia museli platiť FM aj DAB+ súčasne a otázne zostáva aj to, koľko poslucháčov má dnes dôvod prechádzať na nový spôsob príjmu rádia.
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb spustil 24. augusta verejnú diskusiu k pripravovanému výberovému konaniu na frekvencie pre digitálny rozhlas. Ide o ďalší krok po dokončovaní nového frekvenčného plánu a medzinárodných koordináciách v pásme 174 až 230 MHz. Slovensko sa tak prvýkrát reálne približuje k situácii, keď DAB+ nebude iba dlhoročným experimentom, ale štandardnou vysielacou platformou. Aktuálna skúšobná prevádzka pritom pokrýva približne tri štvrtiny populácie.
Dve siete, desiatky staníc. Otázka je, kto ich zaplní
Dve celoplošné siete predstavujú na slovenské pomery veľkú novú kapacitu. Presný počet programov nie je pevne daný, pretože závisí od zvoleného dátového toku, ochrany signálu aj ďalších služieb. Pri bežnom nastavení však jeden DAB+ multiplex dokáže prenášať približne 12 až 16 rozhlasových programov. Dve siete by teda teoreticky mohli vytvoriť priestor približne pre 24 až 32 staníc, pri vyššej zvukovej kvalite menej.
To je zásadný rozdiel oproti FM pásmu, kde sú možnosti pre nové frekvencie veľmi obmedzené. DAB+ môže otvoriť priestor menším, regionálnym či úplne novým tematickým projektom, ktoré by sa pri dnešnej situácii do FM vysielania vo väčšom rozsahu prakticky nedostali.
Lenže voľná kapacita ešte automaticky neznamená, že sa objaví aj dostatok ekonomicky životaschopných rádií.
Zatiaľ nevidieť výrazný nával existujúcich vysielateľov do DAB+. Z portfólia Bauer Media využíva digitálne vysielanie Rádio Rock, ktorému DAB+ pomáha dopĺňať podstatne menšie FM pokrytie. Hlavné značky ako Expres, Europa 2 či Melody už dnes cez FM zasahujú približne deväť desatín populácie a digitálna distribúcia im preto v prvej fáze neprináša dramaticky nový zásah. Podobne vyčkávajú aj ďalší komerční vysielatelia.
Pre rádio, ktoré už má kvalitnú FM sieť, totiž DAB+ počas prechodného obdobia neznamená náhradu existujúceho nákladu, ale ďalší náklad navyše. FM vysielače nemožno vypnúť v deň spustenia digitálnej siete. Vysielateľ by istý čas, veľmi pravdepodobne roky, platil za šírenie svojho programu v FM aj za kapacitu v DAB+, pretože časť publika by naďalej zostávala pri analógovom príjme.
Ekonomika prechodu preto bude stáť najmä na tom, akú cenu za distribúciu ponúknu budúci prevádzkovatelia multiplexov a či DAB+ rádiám prinesie reálny nový zásah, alebo len tých istých poslucháčov cez ďalšiu technológiu.
Reklamný koláč sa s počtom frekvencií nezväčší
Ešte väčší problém je na príjmovej strane. Digitálne vysielanie dokáže vytvoriť miesto pre nové rádiá, nedokáže však samo vytvoriť nový reklamný trh.
Ak sa počet dostupných staníc zvýši o ďalších desať či dvadsať, neznamená to, že sa rovnakým tempom zvýšia aj peniaze, ktoré zadávatelia investujú do rádiovej reklamy. Reklamný koláč zostáva v zásade rovnaký a väčší počet hráčov si ho musí rozdeliť medzi seba.
Podľa dostupných odhadov dosiahli reálne výdavky do rádiovej reklamy na Slovensku v roku 2025 približne 21 miliónov eur a trh skôr stagnuje alebo mierne klesá. Úplne opačným smerom sa pritom pohybuje digitálna reklama a digitálne audio, kam postupne presúvajú časť rozpočtov zadávatelia aj samotní poslucháči.
Pre nový DAB+ projekt to znamená pomerne tvrdú matematiku. Nestačí nájsť peniaze na program, ľudí, spravodajstvo či marketing. Rádio musí platiť aj distribúciu a následne si nájsť dostatočný podiel na reklamnom trhu.
Ak vznikne desať nových staníc, nevznikne spolu s nimi desať nových balíkov reklamných peňazí. Noví hráči budú musieť časť inzercie získať od existujúcich rádií alebo presvedčiť zadávateľov, aby do rozhlasu presunuli peniaze z internetu, televízie, outdooru alebo iných médií.
Samotná existencia voľnej kapacity v multiplexoch preto ešte neznamená, že slovenský trh ekonomicky unesie tridsať relevantných komerčných staníc.
Prijímače pribúdajú v autách, poslucháč sa však medzitým zmenil
Ďalšou neznámou je samotný poslucháč. V nových autách sa DAB+ postupne stáva štandardom a drvivá väčšina nových vozidiel predávaných na európskom trhu už digitálny tuner obsahuje. To však nemožno zamieňať s penetráciou celého slovenského vozidlového parku a už vôbec nie domácností.
Slovensko má stále veľké množstvo starších automobilov, domácich rádií a audiozariadení bez DAB+. Spoľahlivý aktuálny údaj o tom, koľko slovenských domácností digitálny prijímač skutočne vlastní a pravidelne používa, pritom nie je bežne dostupný.
A za roky, počas ktorých sa slovenské DAB+ pripravovalo, sa zmenilo ešte niečo podstatnejšie: samotné návyky ľudí.
Mladšie publikum nevyrastalo s otázkou, či má rádio počúvať cez FM alebo cez DAB+. Vyrastalo so Spotify, YouTube, podcastmi, streamovaním hudby a obsahom na požiadanie. Pre významnú časť mladších poslucháčov preto nie je problémom kvalita FM signálu ani nedostatok staníc. Ich základný audio návyk je jednoducho iný.
To neznamená, že mladí rádio nepočúvajú. Znamená to však, že DAB+ nevstupuje na trh spred dvadsiatich rokov, keď bolo lineárne rádio dominantným spôsobom objavovania hudby a digitálne vysielanie mohlo byť vnímané ako jeho prirodzená technická evolúcia.
Dnes súťaží rádio o čas poslucháča s prostredím, v ktorom si môže okamžite vybrať konkrétnu skladbu, interpreta, playlist, podcast alebo inú formu audia.
Technický problém sa rieši. Ekonomický zostáva
Slovensko sa tak dostáva do zvláštnej situácie. Technická prekážka, ktorá rozvoj DAB+ roky brzdila, postupne mizne. Frekvencie sú koordinované, pripravujú sa dve siete a regulátor smeruje k výberu ich prevádzkovateľov.
Ťažšia otázka však prichádza až teraz. Kto tieto siete zaplní, koľko bude stáť miesto v multiplexe, koľko rokov budú rádiá nútené financovať FM aj DAB+ súčasne a akú časť publika dokáže digitálne vysielanie skutočne osloviť?
DAB+ môže zásadne rozšíriť programovú ponuku a vytvoriť priestor pre projekty, ktoré by sa na FM nikdy nedostali. Samotná technológia však nedokáže zväčšiť slovenský reklamný trh ani prinútiť poslucháča, aby začal lineárne rádio počúvať viac ako dnes.
A práve to môže byť najväčší limit ďalšieho rozvoja. Slovensko už postupne získava frekvencie a siete. Teraz bude musieť nájsť dostatok rádií, poslucháčov a peňazí, ktoré ich dokážu dlhodobo uživiť.
