Spotify podľa Bloombergu znížil stav v podcastovej divízii približne o 3 % a krok vysvetľoval snahou zjednodušiť riadenie a zrýchliť rozhodovanie. Samotné percento nepôsobí dramaticky, no zapadá do dlhšieho posunu: Spotify už niekoľko rokov nehľadá len rast počtu podcastov, ale aj efektívnejšie fungovanie podcastového biznisu a lepšiu monetizáciu. Firma už skôr uviedla, že počet podcastov na platforme narástol z približne 200-tisíc na viac ako 5 miliónov a počet podcastových poslucháčov prekročil 100 miliónov. Publikum teda prišlo, no otázka znie, koľko z tohto rastu sa dá dlhodobo premeniť na stabilné príjmy.
Práve tu sa láme jadro problému. Kvalitný podcast síce môže pôsobiť jednoducho, no stojí ľudí, dramaturgiu, strih, vývoj formátu, marketing aj distribúciu. Trh preto už nerieši len to, čo sa dá vyrobiť, ale hlavne to, čo sa dá uživiť. To je zásadný rozdiel oproti rokom, keď stačilo byť pri boomovej vlne čo najskôr a mať čo najviac titulov. Dnes je dôležitejšie, či podcast unesie reklamu, sponzoring, predplatné, platený bonusový obsah, eventy alebo inú kombináciu príjmov.
Do toho vstupuje nová konkurencia, ktorá ešte viac tlačí cenu aj pozornosť. Reuters Institute vo výhľade na rok 2026 upozornil, že médiá čoraz viac experimentujú s AI audiom, a spomenul aj personalizovaný AI podcast od The Washington Post. Samotný Post ho opisuje ako audio produkt skladaný podľa vybraných tém, čitateľskej histórie, dĺžky aj preferovaného hlasu. To znamená, že audio už dnes nekonkuruje len inému audiu, ale aj automaticky poskladanej verzii správ na mieru konkrétnemu používateľovi.
Podobne sa rozširuje aj AI načítavanie článkov. Denník N píše, že strojovým hlasom automaticky opatruje všetky články, ktoré na webe vydáva, a v predplatiteľskej aplikácii ich sústreďuje v sekcii Audio N. Zároveň už skôr sprístupnil neurálne čítanie Minúty po minúte a podporu počúvania cez Apple CarPlay aj Android Auto. Je to dobrý lokálny príklad toho, že audio vrstva dnes nevzniká len ako klasický podcast, ale aj ako automaticky generované načítanie textu pre ľudí, ktorí chcú obsah radšej počúvať než čítať.
Práve pri slovenskom príklade je dobre vidieť aj limity takéhoto riešenia. Strojové hlasy už vedia obsah sprístupniť rýchlo a vo veľkom, no pri menšom jazyku, akým je slovenčina, bývajú prirodzenosť, intonácia či práca s kontextom stále slabšie než pri veľkých anglických modeloch. Napriek tomu ide o reálnu konkurenciu pre tradičné audio formáty, pretože pre časť publika je rozhodujúce hlavne to, že si článok môže pustiť okamžite a bez čakania na štúdiovú výrobu.
Ešte ďalej idú nástroje ako NotebookLM od Googlu. Google oficiálne uvádza, že jeho Audio Overviews vedia z používateľových zdrojov vytvoriť AI audio sumár v rôznych formátoch, dĺžkach, jazykoch či s vlastným promptom, a používateľ sa môže následne pýtať aj doplňujúce otázky. Z pohľadu audiobiznisu je to zásadná zmena: poslucháč už nemusí čakať, kým mu niekto pripraví hotový podcast. Čoraz viac si vie nechať vytvoriť audio verziu témy presne podľa vlastného záujmu.
To všetko zvyšuje tlak na klasický podcastový model. Už totiž nesúťaží len jeden podcast s druhým. Súťaží s AI načítanými článkami, s personalizovanými spravodajskými audio formátmi aj s nástrojmi, ktoré si vedia zostaviť „podcast“ z ľubovoľných zdrojov na mieru. V takom prostredí nestačí mať len obsah. Treba mať dôvod, prečo by si poslucháč vybral práve tento formát, túto značku a ideálne aj model, cez ktorý sa taký obsah dá zaplatiť.
Práve preto je situácia zaujímavá aj pre rádio a tradičné médiá. Tie majú oproti čisto samostatným podcastovým projektom jednu výhodu: audio obsah nevyrábajú od nuly. Majú štúdiá, hlasy, redakcie aj existujúce publikum. Podcast či audio na vyžiadanie tak pri nich môže vznikať prirodzenejšie a lacnejšie než pri projekte, ktorý musí celý rozpočet obhájiť sám. Ani to však negarantuje úspech. Aj rozhlas alebo spravodajský web dnes narážajú na tú istú otázku ako Spotify: nestačí byť dostupný v audio podobe, treba vedieť, ako ju dlhodobo speňažiť — cez reklamu, sponzoring, predplatné alebo inú udržateľnú kombináciu.
