Kríza sa naplno ukázala 26. februára 2026, keď BHRT obmedzil vysielanie a protestne nahradil väčšinu programu varovaním pred možným kolapsom. Vysielateľ tým verejne upozornil, že sa dostal do situácie, keď bez systémového riešenia financovania nedokáže garantovať ďalšie fungovanie.
Za krízou stoja roky nahromadených dlhov a dlhodobo neudržateľný model financovania. Podľa BHRT patria medzi najväčšie položky približne 56 miliónov konvertibilných mariek na daniach a odvodoch, 10 miliónov mariek na DPH a približne 22 miliónov mariek voči Európskej vysielacej únii. Celkové záväzky sa podľa dostupných informácií pohybujú okolo 100 miliónov mariek.
Jedným z hlavných problémov je spor o rozdeľovanie poplatkov v rámci komplikovaného verejnoprávneho systému Bosny a Hercegoviny. BHRT dlhodobo upozorňuje, že prichádza o významnú časť príjmov, ktoré mu mali byť odvádzané zo zákona. Práve výpadok týchto peňazí patrí medzi kľúčové dôvody, prečo sa vysielateľ dostal do stavu, keď už len ťažko pokrýva bežnú prevádzku aj staré záväzky.
V ohrození pritom nie je len jedna stanica, ale samotná existencia celoštátneho verejnoprávneho média. BHRT zabezpečuje televízne aj rozhlasové služby pre krajinu, ktorej mediálne prostredie je dlhodobo poznačené politickým aj etnickým rozdelením. Prípadný kolaps by preto neznamenal len technický alebo ekonomický problém, ale aj vážny zásah do fungovania verejnej mediálnej služby v krajine.
Pre svet rozhlasu je tento prípad varovný najmä tým, že ukazuje, ako rýchlo sa môže verejnoprávne médium dostať na hranu prežitia, ak nemá stabilné financovanie a jasne nastavené pravidlá fungovania. Kým v iných krajinách sa diskutuje o digitalizácii, DAB+ či nových audio platformách, Bosna a Hercegovina rieši oveľa základnejšiu otázku: či si vôbec udrží verejnoprávny rozhlas a televíziu v prevádzke.
