Voice of America, známy aj ako Hlas Ameriky, vznikol 1. februára 1942 počas druhej svetovej vojny. Podľa americkej agentúry USAGM pred zásahmi vysielal v 49 jazykoch a týždenne oslovoval viac než 361 miliónov ľudí na piatich kontinentoch. Obsah šíril cez rozhlas, televíziu, web, satelit aj partnerské stanice v zahraničí.
Práve preto vyvolalo minuloročné obmedzenie taký rozruch. Trumpova administratíva začala cez USAGM, pod ktorú VOA patrí, výrazne zasahovať do fungovania stanice. Podľa Reuters boli zásahy také rozsiahle, že vysielanie sa scvrklo z 49 jazykov len na štyri. Federálny sudca Royce C. Lamberth navyše už skôr rozhodol, že Kari Lake pri vedení agentúry konala bez zákonnej autority, a tým spochybnil aj veľkú časť jej krokov.
Najnovšie rozhodnutie je ešte tvrdšie. Sudca nariadil obnoviť fungovanie Hlasu Ameriky, vrátiť zamestnancov do práce do 23. marca a pripraviť plán návratu plnej prevádzky. Presnejšie teda neplatí, že VOA už je úplne obnovený. Platí, že jeho plná obnova bola nariadená súdom a Washington musí zabezpečiť, aby sa vysielanie znovu postavilo na nohy.
Hlas Ameriky pritom nikdy nebol len všeobecným „americkým rádiom do sveta“. Jeho význam spočíval v tom, že vysielal do regiónov, kde bola sloboda médií slabá alebo priamo potláčaná. USAGM uvádza, že VOA pôsobil naprieč Európou a Euráziou, Afrikou, Blízkym východom aj Áziou; medzi jeho jazykmi boli a sú napríklad ruština, ukrajinčina, perzština, mandarínčina, paštu, dari, kurdčina, hausa, swahilčina, amharčina, thajčina či vietnamčina.
Z historického pohľadu bol jeho záber ešte širší. V minulosti vysielal aj v slovenčine, češtine, poľštine, maďarčine, rumunčine, bulharčine, nemčine či gréčtine. Práve slovenská služba mala pre domáce publikum osobitný význam: podľa Ústavu pamäti národa patrili Hlas Ameriky a Rádio Slobodná Európa medzi najznámejšie západné vysielače, ktoré do Československa prinášali informácie mimo dosahu štátnej propagandy. V 80. rokoch bol s VOA výrazne spojený aj Anton Hlinka.
Aj preto má dnešný spor silný symbolický rozmer. Stanica, ktorá desaťročia vysielala do neslobodných krajín vrátane bývalého Československa, sa sama stala terčom politického zásahu vo vlastnej krajine. Namiesto demonštrácie sily tak Trumpov pokus utlmiť VOA zatiaľ vyzerá ako príklad toho, ako politický tlak narazil na súd aj na zákon.
