Diskusia k téme Frekvenčné plány - zmeny / výmeny frekvencií
Minimálne jedna z tých dvoch frekvencií mala ostať pre súkromné rádio. Vedel by som si tam predstaviť Expres alebo nedajbože Trnavské Rádio, pre ktoré by to pasovalo ako r*iť na šerbeľ.....
Na V. Javorine sú teraz obe tie frekvencie, no jedna bola dlhé roky na meteostožiari v Jaslovských... Tak až taký prúser to v danom čase nebol. Ale áno, rádio mohlo tú slabšiu v tom čase vrátiť, tak ako to urobili JM.
Najväčšie prúsery RVR boli pridelenie výkonných GE-84 frekvencií jednému vysielateľovi v jednej lokalite:
103,7 MHz Prešov (Bardejov - Magura 10 kW) + 107,1 MHz Bardejov - Magura 10 kW
90,8 MHz Trnava (Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina 10 kW) + 88,0 MHz Nové Mesto nad Váhom - Veľká Javorina 10 kW
+ nepridelenie frekvencie 106,9 MHz Košice Marekovi Oravcovi pre nové rádio, ale Rádiu Košice, ktoré už malo v KE frekvenciu 91,7 MHz.
Na využitie niektorých frekvencií sa mala aktivovať dokoordinácia, boli schválené ITU aj v susedných krajinách, dokonca aj v Rumunsku. Zároveň tie "vedľa seba" mali patriť do jednej FM vysielacej siete, ako napríklad - 93.8 MHz / Bratislava - 93.4 MHz / Nitra - 93.5 MHz / Nové Mesto nad Váhom - 93.3 MHz / Trenčín - 93.3 MHz / Banská Štiavnica. Preto dnes vidíme smiešnosti, ako 98.8 MHz v Ružomberku pridelenú E2 a frekvencie 98.7 MHz v Martine a Žiline pridelené Detskému Rádiu.
Na otázku, či je možné prevádzkovať frekvencie s takým malým odstupom, odpoviem áno. Tam som videl fungovať dva vysielače na rovnakej frekvencii vzdialené od seba 80 km, jeden s výkonom 36 kW a druhý 10 kW. Alebo rovnako dva vysielače vzdialené 104 km, jeden s výkonom 72 kW a druhý 10 kW. Asi tam vedia niečo lepšie ako my.
O frekvencii 106.2 MHz som diskutoval s Ferom Maronom, keď ešte pracoval v Twiste na Nevädzovej ulici v Bratislave, ale vtedy sa v tomto smere neangažoval. Neskôr po prechode do Expresu si ju prekoordinovali na Makovicu s výkonom 20 kW.
Väčšina týchto frekvencií sa využíva, ale s menšími frekvenciami a iných kót.
102.1 MHz / 10 kW - Štúrovo (Modrý Vrch)
102.9 MHz / 1 kW - Štúrovo (Modrý Vrch)
104.5 MHz / 2 kW - Štúrovo (Modrý Vrch)
104.7 MHz / 1 kW - Nové Zámky
100.3 MHz / 1 kW - Nové Zámky
93.4 MHz / 10 kW - Nitra (Zobor)
93.5 MHz / 10 kW - Nové Mesto nad Váhom
106.6 MHz / 10 kW - Nové Mesto nad Váhom
93.6 MHz / 1 kW - Žilina
98.7 MHz / 1 kW - Žilina
104.6 MHz / 1 kW - Žilina
90.6 MHz / 1 kW - Martin
93.9 MHz / 1 kW - Martin
98.7 MHz / 1 kW - Martin
89.2 MHz / 1 kW - Ružomberok
93.6 MHz / 1 kW - Ružomberok
101.3 MHz / 1 kW - Ružomberok (Úložisko)
104.6 MHz / 1 kW - Ružomberok (Úložisko)
93.6 MHz / 1 kW - Liptovský Mikuláš (Háje)
107.9 MHz / 1 kW - Liptovský Mikuláš (Háje)
102.0 MHz / 5 kW - Banská Bystrica (Laskomer)
105.4 MHz / 2 kW - Banská Bystrica (Suchá Hora)
102.9 MHz / 1 kW - Banská Bystrica (Panský Diel)
106.6 MHz / 2 kW - Banská Bystrica (Panský Diel)
100.6 MHz / 10 kW - Modrý Kameň (Španí Laz)
102.0 MHz / 1 kW - Modrý Kameň (Španí Laz)
104.5 MHz / 1 kW - Modrý Kameň (Španí Laz)
102.0 MHz / 1 kW Lučenec (Blatný vrch)
88.1 MHz / 10 kW - Košice (Marovka)
102.9 MHz / 10 kW - Košice (Makovica)
A okrem nižšie uvedených frekvencií existovali aj ďalšie skoordinované ITU pre iné vysielače a aké frekvencie? Spomínal si nedávno tuším aj Nitra - Zobor 93,4 MHz alebo inú...
98,3 MHz Bratislava - Kamzík 3 kW
104,5 MHz Košice - Dubník 10 kW
V Bratislave situácia s frekvenciami divoká kvôli blízkosti hraníc s Rakúskom a Maďarskom + kopce... Ale k veci. Konkrétne Bratislava 104.4 MHz sa využíva 5 kW, rovnako to platí aj o frekvencii 93.8 MHz aj preto , že pôvodne z plánu GE84 neboli určené na Kamzík ale na plánovanú kótu Bratislava mesto, ktorá by mala byť nižšie... Z toho dôvodu bola potrebná dohoda z okolitými krajinami a došlo k ich zníženiu výkonu. Ja vidím však hlavný problém ten že tento štát rezignoval na riadenie frekvenčného spektra vo verejnom záujme. Je tu úplná anarchia. Koordinuje si tu každý čo chce a frekvencie sa rozdeľujú hala-bala. Podľa toho, kto v danom čase prejaví záujem a rade sa zapáči...
Zabudol si na frekvenciu Trebišov 89.2 MHz / 10 kW Rádia Regina, ktorá sa dokonale prekrýva s frekvenciou Dubník 100.3 MHz / 100 kW.
Košice 106.2 MHz a Bratislava 107.6 MHz nie je možné používať kvôli rušeniu leteckej služby. Je však zaujímavé, že v Budapešti nevadí 107.8 MHz s výkonom 80 kW.
Bratislava 104.4 MHz sa využíva 5 kW, tiež je tam dohoda s rakúskymi úradmi, rovnako to platí aj o frekvencii 93.8 MHz, kde je výkon obmedzený po dohode s rakúšanmi.
Rádio Košice má v BA dvojičku frekvencií na 90.1 MHz, čo je vzhľadom k nedostatku frekvencií nonsens a šialené plytvanie. Tých pár nomádov z východu si vie toto rádio naladiť aj cez internet, a ostatní sa aj tak venujú chľastaniu a ku*vám a nejaké rádio majú u prdele. Navyše, môžu si stiahnuť aj aplikáciu.
Rádio šírava ďalší bizár, škoda ho komentovať.
Zaujímavosť:
Podľa ITU zoznamov bola pre Košice - Dubník skoordinovaná frekvencia 104.5 MHz / 10 kW - ďalšia premárnená šanca. Keďže sme ju nezačali využívať, prepadla.
Rovnako ako frekvencia 98.3 MHz / 3 kW na Kamzíku - kde by bez problémov mohlo fungovať menšie rádio s atraktívnym hudobným formátom. Nemusí sa všetko rozťahovať po celom Slovensku.
Tu by mal začať konať Telekomunikačný Úrad a riešiť duplicity a prekoordinácie typu ťuknem prstom na mapu a bude to tam.
Stanice s viacerými FM vysielačmi (frekvenciami) v jednej lokalite + degradované:
Rádio 7:
91,7 MHz Bratislava
103,6 MHz Bratislava
* * * * * * *
Rádio Best FM:
88,0 MHz Bratislava
90,6 MHz Bratislava
95,6 MHz Bratislava
105,5 MHz Bratislava
* * * * * * *
BB FM rádio:
94,7 MHz Banská Bystrica
100,3 MHz Banská Bystrica
* * * * * * *
Detské rádio:
99,5 MHz Prešov
102,7 MHz Prešov
* * * * * * *
Europa 2:
102,0 MHz Košice
103,7 MHz Košice 5 kW (degradovaná GE84 frekvencia z Bardejov 10 kW)
a v Bardejove sa využíva 10 kW GE84 frekvencia 107,1 MHz
* * * * * * *
Rádio Expres:
95,2 MHz Košice
106,2 MHz Košice 20 kW (degradovaná GE84 frekvencia z Dubník 100 kW)
* * * * * * *
Fun Rádio:
87,7 MHz Košice
102,9 MHz Košice
* * * * * * *
Rádio Košice:
90,1 MHz Bratislava
90,1 MHz Bratislava
91,7 MHz Košice
106,9 MHz Košice
90,4 MHz Prešov
90,8 MHz Prešov 2 kW (degradovaná GE84 frekvencia z Bardejov 10 kW)
+ 97,0 MHz Strážske 2 kW (degradovaná GE84 frekvencia z Trebišov 10 kW)
a v Trebišove sa využíva 0,1 kW individuálna 91,0 MHz
* * * * * * *
Rádio Rock:
97,6 MHz Bratislava
100,3 MHz Bratislava
* * * * * * *
Rádio SiTy:
89,7 MHz Bratislava
92,3 MHz Bratislava
96,0 MHz Bratislava
98,5 MHz Bratislava
(predtým aj 107,0 MHz Bratislava)
* * * * * * *
Rádio Šírava:
93,1 MHz Košice
95,7 MHz Košice
89,7 MHZ Michalovce
93,9 MHZ Michalovce
* * * * * * *
Top Rádio:
97,2 MHz Bratislava
97,2 MHz Bratislava
106,1 MHz Bratislava
* * * * * * *
Rádio Viva:
93,3 MHz Bratislava
94,9 MHz Bratislava
94,9 MHz Bratislava
101,1 MHz Bratislava
101,1 MHz Bratislava
* * * * * * *
Bratislava - Devínska Kobyla - stožiar:
Foto 1: https://1url.cz/9eV2C
Foto 2: https://1url.cz/SeV2f
Foto 3: https://1url.cz/0eV2h
Bratislava - Koliba - Jeséniova 17 - SHMÚ:
Foto: https://1url.cz/heV2I
Voľná neznamená aj vhodná ;) Rovnako tak snívať o vysielači v prírodnej rezervácii na Devínskej je asi utópia.
Nečudujte sa tým malým vysielačom; stanice ich často získavali postupne, priebežne riešiac nedostatky v pokrytí. Hlavné mesto s okolím je významný ekonomický región a kľúčová reklamná oblasť u nás, kde chce byť každý počuť. Zaplatiť však predražený TwC môžu len najväčší hráči a tak malí nemajú na výber...
To by si však musel ísť hore na Kolibu či Kamzík, aby si zistil, že v Bratislave frekvencií, kde je iba šum je minimum ak vôbec bude ešte taká + odstup 0,1Mhz.
Laicky by sa to dalo zistiť aj tak, že na akých frekvenciách v BA je len šum, by boli potencionálne voľné...
Nebolo by lepšie miesto SHMÚ použiť Technopol? Ak by sa tam nainštaloval nejaký anténny systém obsahujúci 4x dipól s odrazovým sitom, potlačilo by sa všetko do Rakúska, dve antény by mohli byť nasmerované na Karlovu Ves a dve smerom na Ivánku, mohlo by to pokryť takmer celú východnú časť Bratislavy. SHMÚ má problém v tom, že antény by vysielali priamo na Rakúsko.
Z Devínskej Kobyly rovnaký systém - dve antény nasmerovať medzi DNV a Stupavu a dve antény smerom na Dúbravku.
Rádiá by si museli uvedomiť, že pokrytie nebude 100% a pracovať s tým. Zároveň kóty by boli pevne stanovené bez možností presunu hore-dole.
Ešte si zabudol v BA na Top Rádio - 2. resp. 3 frekvencie (niektoré rovnaké).
Tých 15 - 16 frekvencií (pre viacero nových rádií alebo už existujúcich) by bolo možné vysielať pre celú Bratislavu a okolie po úprave parametrov (polarizácia, zníženie výkonu, smerové obmedzenia, klopenie) aj z kóty:
Bratislava - Koliba - Jeséniova 17 - SHMÚ (314 + 30 m)
prípadne niektoré aj:
Bratislava - Devínska Kobyla (514 + 30 m)
Zober si zoznam vysielačov v okolitých krajinách a na Slovensku, pozri si ich vyžarovacie diagramy a prejdi si jednu frekvenciu za druhou. Daj tam odstup v meste 300kHz. Možno niečo nájdeš.
V Bratislave máš skoordinovaných 32 rôznych frekvencií.
Voľná je frekvencia 107.0 MHz / 50 W
Možno by bolo treba riešiť nezmysel ako Košické rádio v Bratislave. Hneď dve rovnaké frekvencie pokrývajúce veľmi veľké územie BA.
Napríklad na Zlatých Pieskoch bola voľakedy frekvencia pre autokino 91.0 MHz s výkonom 1W. Dala by sa skoordinovať s vyšším výkonom? 50 až 100 W? Obmedzenie do Rakúska nutnosťou. Nezabúdaj však, že pokrytie západnej časti Bratislavy by neexistovalo.
V Bratislave by sa dali ešte nejaké frekvencie teoreticky skoordinovať?
Inak existoval aj Frekvenčný plán FM - Stockholm 1952, kde boli pre ČSSR frekvencie na území SSR:
88,3 MHz Banská Bystrica (30 kW H)
90,7 MHz Bratislava (60 kW H)
93,1 MHz Košice (30 kW H)
93,7 MHz Nitra (5 kW H)
ale aj napríklad frekvencie na území ČSR v blízkosti hraníc, ktoré by tiež pokryli časť územia SSR:
88,6 MHz Gottwaldow (5 kW H)
94,3 MHz Ostrava (30 kW H)
96,1 MHz Ostrava (30 kW H)
98,5 MHz Brno (30 kW H/V)
99,1 MHz Olomouc (5 kW H)
https://televizniweb.mediar.cz/2023/08/jak-sel-cas…
https://televizniweb.mediar.cz/wp-content/uploads/…
Německo (v té době již Spolková republika) prakticky dosáhlo dostatečného pokrytí s polovinou kmitočtů přidělených na konferenci v Kodani a k tomu dostatek cenově přijatelných přijímačů. Tak bylo vlastně Němci prokázáno, že FM modulace na velmi krátkých vlnách (VKV) vykazuje lepší zvukovou kvalitu a méně nebo žádné interference. Kromě toho, nejen že německý posluchač FM nadšeně vítal, ale mezi posluchači v sousedních zemích v dosahu německých vysílačů byla tendence pořizovat si soupravy schopné přijímat FM, aby využili německé služby. A to bylo samozřejmě trnem v oku Sovětům, kteří tak vlastně donutili východní blok přidělené kmitočty ze Stockholmu 1952 nevyužít.
Stockholmský plán z roku 1952 byl klíčovou evropskou dohodou pro přidělování kmitočtů v pásmu velmi krátkých vln (VKV/VHF) pro FM rozhlas a televizi. Plánoval využití 140 UKV-frekvencí, z nichž 97 bylo určeno pro FM rozhlas a 43 pro TV vysílače, s cílem snížit vzájemné rušení stanic.
Klíčové aspekty plánu:
Rozdělení pásma: FM rozhlas byl v I. VHF pásmu rozdělen na dvě sekce.
Kapacita: Švédský plán počítal s přidělením 97 frekvencí pro FM vysílání.
Cíl: Řešení problémů s rušením, které se ukázalo jako závažné, zejména v letních měsících.
Souvislosti: Dokument souvisí s rychlým rozvojem radiotechniky na počátku 50. let, jak uvádí tehdejší literatura (např. Radioteknisk Årsbok 1952).
podiel [%] celkovej počúvanosti
1. + 2. vlna 2026 (kĺzavé dáta)
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval včera
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval minulý týždeň