menu
predchádzajúce
nasledujúce
spustiť rotovanie
zastaviť rotovanie

Cesta na vysielač

Poďte sa aj vy pozrieť hore na vysielač! Že sa vám nechce šlapať do kopca? To vôbec nevadí, ku väčšine vysielačom vedie zjazdná cesta až na samý vrch. Vysielacie strediská obsluhujú ľudia, ktorí sa denne striedajú a teda potrebujú príjazdovú komunikáciu. Tá je väčšinou v dostatočnej kvalite, aby ju zvládlo bežné auto. Z vrcholov môžete spravidla zažiť nezabudnuteľný výhľad na široké okolie. Neváhajte a okamžite sadnite do auta pre zážitok!

vysielač

:: Kráľova hoľa
Najviac známy je určite vrchol jedného z dvojice národných končiarov - Kráľovej hole. Samotný, 1946.2 m vysoký vrch [uvádza sa aj nadmorská výška 1948 m] je z Liptova pomerne nenápadný. Zatieňujú ho iné, okolité vrchy, nachádzajúce sa pred ním a vytvárajúce tak dojem rovnako vysokých končiarov. Stožiar na vrchole je však rozpoznávacím znakom. Z horehronskej strany sa vďaka menšej vzdialenosti zdá nepomerne vyšší a jednoznačne dominuje už kúsok za Breznom. Cesta na bezmála dvetisíc metrov vysokú legendu vedie z obce Šumiac, nachádzajúcej sa 40 km od Brezna. Ďalších 12 kilometrov je to však po ceste na vrchol. Skôr, než si vychutnáte nádherné pohľady, je treba nájsť tu správnu cestu. Ak pôjdete od Brezna, zhruba 2 km pred Červenou Skalou, za železničným podjazdom, odbočíte vľavo, do obce Šumiac. Cestou od Popradu [smer Rožňava, neskôr Červená Skala, resp. Brezno] vás čaká sedlo Vernár i Besník a po 41 km sa dostanete na odbočku pri podjazde. Zhruba po dvoch kilometroch mierneho stúpania vojdete do Šumiaca, kde vás privíta strmé stúpanie, ktorým sa dostanete do stredu obce na akési malé námestie. Informačné tabule by ste hľadali márne, pomôžu vám všímavé oči a značky cyklistického chodníka [modrobiela značka "C"], ktorá vedie na námestie ulicou z pravej strany. Pokračuje Kráľovohoľskou cestou, ktorá je akoby pokračovaním príjazdovej cesty, kúsok vľavo, popred starý objekt potravín. Tá je dôležitá pre vás. Ak by ste čakali širokú a frekventovanú cestu, rýchlo na ňu zabudnite. Po niekoľkých desiatkách metrov obstojnej cesty sa obec končí a začína prašná, štrkovo-kamenistá cesta. Tá vás bude viesť asi polovicu cesty, lesom a bez výhľadov. Až pred 1451 m vysokým Predným sedlom sa začnú otvárať panorámy ďalekého okolia. Odtiaľ začína aj pomerne slušná, asfaltová cesta, ktorá sa stáča popri 1690 m vysokej Kráľovej skale [skalný masív po pravej strane] a z východnej strany už nad pásmom lesa i kosodreviny vedie až na samotný vrchol. Odmenou za asi 40 minútové trmácanie je... hm... čarovný výhľad! Ak neveríte, že to stojí skutočne zato, choďte sa presvedčiť sami. Veľmi vám pomôže ďalekohľad, mapa a kompas, pomocou ktorých určite identifikujete vrcholy i mestá širokej panorámy. Pri priaznivom počasí určite neprehliadnete na severe Vysoké Tatry, na východe Slovenské rudohorie [východným a juhovýchodným smerom vidieť skutočne veľmi ďaleko, veď všetky vrcholy sú nižšie min. o 600 metrov], na juhu Stolické vrchy s neďalekou dominantou, 1476 m vysokým vrchom Stolica, ako aj Muránsku planinu a na západe pásmo velikánov [až po Chopok], patriacich Národnému parku Nízke Tatry. Pri peknom počasí sa juhozápadným smerom môžu ukázať krásne panorámy Veporských vrchov i Poľany.

:: Krížava
Krížava je súčasťou známejších Martinských holí. Niekoľko takmer rovnako vysokých vrcholov Lúčanskej Malej Fatry poskytuje pekné výhľady všetkými smermi. Od severnej, vyššej Krivánskej ju oddeľuje rieka Váh s malebnou Strečnianskou úžinou. Krížava, nachádzajúca sa niekoľko sto metrov severne od masívu najvyššej Veľkej Lúky, je tiež miestom vysielača. Kúsok od neho končia vleky zimného strediska, poskytujúceho jedny z najlepších lyžiarskych podmienok. Cesta na vrchol začína na hlavnej trase Žilina – Martin, vo Vrútkach. Označená odbočka vpravo [pri jazde zo Žiliny] vás bude viesť miestnou časťou Podstráne, kde prejdete na typickú lesnú, kedysi asfaltovú cestu. Čaká vás zhruba 10 km stúpania, až sa dostanete k rekreačným zariadeniam a Chate na Martinských holiach. Zlou, no pre zručných vodičov bez ujmy zjazdnou cestou pokračujte až k samotnému vysielaciemu stredisku, ktoré je však naširoko oplotené. To je aj dôvod, prečo sa vám z výšky 1457 m naskytnú vegetáciou obmedzené výhľady. Pásmo kosodrevín robí prírodnú bariéru na západnú stranu, vyššia Veľká Lúka na južnú. Na severe sa za pekného počasia čnejú vrcholy Krivánskej Malej Fatry s dominantami, dosahujúcimi 1700 m. Na Západ od nich sa vlnia Kysucké Beskydy, pri šťastí sa v diaľke ukážu i Jeseníky a Moravskoslezské Beskydy. Západným smerom je pod vami Žilinská kotlina a Považie, pohorie Javorníkov a Strážovských vrchov. Na juhu sa ukazujú výčnelky pokračujúcej Malej Fatry a Strážovské vrchy. Východný a čiastočne i južný smer je výhľadovo najlepší. Priamo pod vami sa rozprestiera Turčianska kotlina, za ktorou sa vypínajú vrcholy Kremnických vrchov a Veľkej Fatry. Severovýchodný pohľad zaujme Choč, Liptovská kotlina a Západné Tatry.

:: Suchá hora
Skalka pri Kremnici je pre mnohých spojená z lyžovaním. Biela stopa SNP a tamojšie svahy známeho lyžiarskeho strediska sú dobre známe i za hranicami Slovenska. Nadmorská výška vrcholu Skalky, dosahujúca 1231,6 metra a výborná poloha nad Banskou Bystricou predurčila vrchol za miesto vysielača, známeho ako Suchá hora. Ten sa nachádza niekoľko sto metrov od lyžiarskeho strediska a hotela Skalka, ku ktorému vedie asfaltová cesta. Vyraziť sa dá z dvoch miest: z Kremnice sa popri hrade dostanete po 4. km na križovatku, kde sa pripája druhá – 6.5 km dlhá cesta, vedúca z Kremnických Baní. Tá vedie popri známemu kostolu, týčiacemu sa priamo v strede Európy a obcou Krahule. Po 2.5 kilometroch sa dostanete na križovatku cesty z Kremnice. Odtiaľ je na vrchol ešte 5 km stúpania. Z vrcholu sú pekné, hoci vegetáciou rušené výhľady na Horehronie i Turiec, taktiež masívy Kremnických vrchov, Malej a Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Vtáčnika, Štiavnických vrchov i Poľany.

:: Sitno
Legendami opradený vrch Sitno je tiež hlboko zapísaný v povedomí ľudí. Dominantný masív, týčiaci sa nad Banskou Štiavnicou bol odpradávna centrom záujmu obyvateľov. Na vrchole bolo opevnené hradisko i hrad. Dnes je aj na tomto vrchole vysielač, lokalizovaný však niekoľko desiatok metrov južnejšie. Ten skutočný vrchol zdobí výhliadková veža, ktorá slúži aj ako historické múzeum. Skôr, než budete môcť obdivovať panorámu z 1009,2 metrov vysokého vrcholu, budete musieť absolvovať doslova skúšku z orientačných schopností. Prístupová cesta vedie nenápadnou odbočkou z cesty Banská Štiavnica – Hontianske Nemce, kúsok za obcou Svätý Anton. Z mesta to je asi 6 km. Musíte "trafiť" správnu komunikáciu vpravo - do osady Rovne [neoznačenú], odkiaľ sa dostanete na cestu na vrchol. Tá je miestami v zúfalom stave, no je zjazdná. Obchádza 657 metrový Biely kameň a lesom vás po zhruba piatich kilometroch privedie až k vysielaču. Výhľad z vrcholu je rušený vegetáciou najmä na severe, je však vidieť Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Krupinskú planinu i Javorie. Za dobrého počasia sa v diaľke ukážu vrcholy Maďarského pohoria Borzsony, Tríbeča, Podunajská nížina, Poľana i Nízke Tatry. Z vyhliadkovej veže na vrchole Sitna zažijete oveľa krajšie výhľady. Kúsok západne sa úzkym chodníkom dá dostať na skalu, poskytujúcu nerušený výhľad na juh i západ.

:: Kamzík
Málokto by predpokladal, že za desať minút cesty autom z centra polmiliónovej metropoly Slovenska môže nájsť miesto s dokonalým výhľadom a navyše luxusom. Naozaj je to možné, stačí využiť takmer 200 m vysokú multifunkčnú vežu na vrchole Kamzík. Tento nevýrazný, 440 metrov vysoký vrch, ležiaci priamo nad mestom, poskytol priestor pre prenosovú, vysielaciu i vyhliadkovú vežu. Skôr, než sa však budeme môcť pokochať výhľadmi, musíme sa k veži dostať. Obyvatelia Bratislavy poznajú prístupovú cestu, opisovať ju podrobnejšie by bola ozajstná drina. Teda iba orientačne: z centra na Kolibu, odkiaľ vedie dobrá asfaltová komunikácia na samotný vrchol, k stredisku. V príjemnom prostredí budovy sa ľahko dostanete výťahom do reštaurácie, slúžiacej aj ako vtipne riešená vyhliadka. Aj menej všímaví si po chvíli uvedomia, že sa s nimi niečo deje; celý priestor je totiž otáčavý a umožňuje pokojne pri popíjaní nápoja a rozhovore, sledovať zaujímavú panorámu. Vysoko nad okolím totiž nič nenarúša výhľad na všetky strany. Najkrajší je ten na Podunajskú rovinu a mesto, teda juhovýchodným a východným smerom. Modrá stuha Dunaja zorientuje každého, pri dobrej viditeľnosti sa vinie naozaj ďaleko. Priamy západný výhľad trochu obmedzuje Devínska kobyla, rozľahlý kopec neďaleko mesta. Severozápadným smerom je sčasti zatienené Záhorie, severný horizont taktiež lemujú vrcholy Malých Karpát. Veľmi pôsobivý je severovýchodný smer, ktorým pri šťastí zazriete Trnavu alebo i Zobor. Priamo pod vami sa rozkladajú vinárske oblasti Rače a ďalej na už spomínaný východ centrum mesta s hradným vrchom.

Návody, ako sa dostať k ďalšim vysielačom, možete pridať aj vy. Stači mailovať na radia@radia.sk. Doposiaľ nám poskytlo informácie občianske združenie Aktívny vozík.

pridať príspevok  Diskusia k článku: 4 príspevky

Pe3k (neregistrovaný, 80.87.209.xxx)
Pe3k (neregistrovaný, 80.87.209.xxx)
11.11.2009 14:56
0
0

Vtedy nebola tabula, zakaz a ani hliadky :-) Takze vyhlady boli... A stali by zato, aj keby to bolo treba vysliapnut ;-)

урвекґ (neregistrovaný, 213.108.125.xxx)
урвекґ (neregistrovaný, 213.108.125.xxx)
07.11.2009 18:01
0
0

tiez ma sokovalo ze nieco take mozu napisat ved hned na otocke za sumiacom je zakaz vjazdu

Juro (neregistrovaný, 217.23.245.xxx)
Juro (neregistrovaný, 217.23.245.xxx)
24.10.2004 23:00
0
0

aha, tak to ma nenapadlo... cestu na Kralovu holu totiz pisali chalani, co su na vozickoch. Oni zrejme dostali povolenie ist hore, kedze inak by sa tam asi nedostali

Jozef (neregistrovaný, 62.152.241.xxx)
Jozef (neregistrovaný, 62.152.241.xxx)
24.10.2004 22:25
0
0

Keďže bývam v Brezne, zaujal ma popis cesty na vysielač Kráľova Hoľa. Pripustil som, že popis cesty z Brezna na Šumiac môže byť jednostranný, ak nebude uvedený aj popis Od Popradu na Šumiac. Ale prečo je nie uvedené, že vzhľadom na NAPANT čoskoro prídete k závore a z uvedeného 40 minútového trmácania - autom samozrejme, pešo alebo na bicykli to za 40 minút sotva zvládnete - sa vykľuje buď sklamanie z cesty späť, alebo budete nádherné výhľady pozorovať len za cenu porušenia pravidiel. Alebo možno ani tak pretože Vás otočí hliadka. Ako teda vyriešite rébus - Cesta na vysielač Kráľova hoľa - záleží už len na Vás a na autoroch takýchto "cestopisov". O čo serióznejšou súčasťou takýchto tipov by bola informácia či, a ako sa dá vybaviť povolenie na jazdu na vysielač a ďalšie podrobnosti.

Aktuálne články

Počúvanosť
streda, 27.3.2024
1.
20,77%   + 0,23%
2.
18,40%   - 0,71%
3.
11,87%   - 0,22%
4.
9,36%   + 0,08%
5.
8,18%   + 0,20%
Počúvanosť cez web a aplikáciu Radia.sk - 27.3.2024
podiel [%] celkovej počúvanosti
3. + 4. vlna 2023 (kĺzavé dáta)
1.
16,07%   - 0,08%
2.
14,06%   - 0,09%
3.
9,85%   + 0,31%
4.
8,52%   + 0,30%
5.
7,62%   - 0,40%
MEDIAN SK - Market & Media & Lifestyle - TGI
3. + 4. vlna 2023 (kĺzavé dáta)
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval včera
XI. etapa 2023 - I. etapa 2024
1.
31,5%   ± 0,0%
2.
22,7%   - 0,1%
3.
21,6%   - 0,4%
4.
17,4%   + 0,3%
5.
16,4%   - 0,2%
MEDIAN SK, RADIOPROJEKT, XI.-I./2024
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval minulý týždeň
Hranosť
12. týždeň 2024 18.03.2024 - 24.03.2024
1.
Album
Dua Lipa
Houdini
2.
Album
Cyril
Stumblin' In
3.
Album
Ofenbach
Overdrive Ft. Norma Jean Martine
4.
Album
Teddy Swims
Lose Control
5.
Album
Thirty Seconds To Mars
Seasons
34. týždeň 2019 26.08.2019
1.
Album
Shawn Mendes & Camila Cabello
Señorita
2.
Album
Daddy Yankee & Katy Perry Feat Snow
Con Calma
3.
Album
Billie Eilish
Bad Guy
4.
Album
Lil Nas X feat. Billy Ray Cyrus
Old Town Road
5.
Album
Katy Perry
Never Really Over