Oznámenie zaznelo v relácii Hudba o piatej na Rádiu Devín. Markovský vo vysielaní povedal, že vzhľadom na situáciu v slovenskej kultúre a v prostredí Slovenského rozhlasu už nechce, aby bolo jeho meno s touto inštitúciou ďalej spájané. Zároveň uviedol, že ide o jeho posledné vysielanie a že výrobu relácie sa rozhodol ukončiť z vlastnej vôle.
Jeho vystúpenie nebolo len osobným rozlúčením. V éteri otvorene pomenoval nespokojnosť s vývojom v STVR a svoj odchod spojil s kritikou aktuálnych pomerov v telerozhlase, generálnej riaditeľky Martiny Flašíkovej aj ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Práve tým jeho vystúpenie presiahlo rámec individuálneho odchodu a stalo sa ďalším verejným protestom proti smerovaniu inštitúcie, ktorá má zo zákona slúžiť verejnosti, nie aktuálnej politickej moci.
Markovský zároveň využil poslednú reláciu aj na podporu kolegov, ktorí v uplynulých týždňoch prišli o miesto alebo s nimi STVR ukončila spoluprácu. Práve personálne zásahy sa v poslednom období stali jedným z najviditeľnejších prejavov napätia v telerozhlase. Kritici ich označujú za čistky, ktoré zasahujú skúsené a rešpektované mená, vedenie STVR tieto interpretácie odmieta.
Vo svojom vystúpení sa zastal aj moderátora Jána Sklenára, ktorý sa už skôr vo vysielaní Rádia Devín verejne postavil za prepúšťaných kolegov. Následne mu STVR nepredĺžila spoluprácu a stiahla ho aj z odovzdávania cien Radio_Head Awards. Práve tento prípad sa stal jedným zo symbolov sporu o to, či v STVR ešte existuje priestor na slobodné a kritické vystupovanie aj priamo vo vlastnom vysielaní.
Napätie ďalej zosilnelo po rozhodnutí neodvysielať plánovaný televízny záznam z odovzdávania cien Radio_Head Awards. Tento krok vyvolal ostré reakcie medzi hudobníkmi aj v širšej kultúrnej obci a pre mnohých sa stal ďalším dôkazom, že STVR sa pod novým vedením neposúva smerom k otvorenej verejnoprávnosti, ale k opatrnému, kontrolovanému a politicky citlivému modelu fungovania.
Na situáciu už reagovali aj samotní zamestnanci a spolupracovníci STVR. Pod otvorený list na podporu prepustených kolegov sa podpísali približne tri stovky ľudí. Upozornili v ňom, že medzi tými, ktorí museli odísť, sú aj výrazné osobnosti verejnoprávneho vysielania. Takéto reakcie zároveň ukazujú, že odpor voči aktuálnemu smerovaniu STVR už neprichádza len zvonka, ale čoraz hlasnejšie aj zvnútra inštitúcie.
V posledných dňoch sa navyše ozývajú aj ďalší umelci a osobnosti kultúrneho života, ktorí odmietajú s STVR za súčasného vedenia spolupracovať. Spor okolo telerozhlasu tak postupne prerastá rámec personálnych rozhodnutí a mení sa na širší konflikt o charakter média verejnej služby. V jadre tejto debaty už nestojí len otázka jednotlivých výpovedí či zrušených relácií, ale aj to, či sa z verejnoprávneho média nestáva médium štátne, podriadené politickému zadaniu a aktuálnej moci.
Markovského odchod je preto viac než len koncom jednej relácie. Je ďalším signálom, že časť ľudí spojených s STVR už nechce byť súčasťou inštitúcie, ktorú vníma ako čoraz menej nezávislú. A zároveň je pripomienkou, že zápas o podobu verejnoprávneho média na Slovensku sa dnes neodohráva len v parlamente či na ministerstve, ale aj priamo v rozhlasovom štúdiu.
