Udalosti v nemeckých staniciach Radio Arabella a Radio Nordseewelle sú zaujímavou ukážkou toho, aké krehké vie byť aj moderné rozhlasové vysielanie.
Začiatkom tohto týždňa spustili IT systémy v mníchovskej skupine Radio Arabella poplach. Bezpečnostné mechanizmy zachytili pokus o zásah do vysielacieho systému staníc Arabella München a Arabella Bayern. Moderátori, ktorí v pondelok ráno prišli do štúdia, našli na obrazovkách svietiť chybové hlášky namiesto bežného softvéru na odbavovanie vysielania. Live vysielanie zo štúdia tak bolo v danú chvíľu prakticky nemožné.
Technici hneď siahli po pláne B. Program dočasne presunuli na dodávateľa a na virtuálne cloudové štúdio, ktoré mali pôvodne pripravené len na tréningy. Moderátori sa presunuli do produkčného štúdia, vopred nahrávali svoje vstupy a hotové bloky sa miešali a púšťali do éteru z cloudu. Prvé hodiny boli podľa vedenia rádia čistá improvizácia, ale poslucháči sa úplného výpadku nedočkali.
Napriek tomu išlo o jeden z najvážnejších incidentov v histórii stanice. Technický tím pracoval takmer tri dni v krízovom režime, kým sa podarilo systémy stabilizovať a vrátiť vysielanie do takmer normálneho režimu. Analýza potvrdila, že išlo o cielený kybernetický útok, prípad riešia špecialisti bavorskej kriminálnej polície aj poisťovňa zameraná na kybernetické riziká.
Ešte väčšiu ranu zažila začiatkom novembra severonemecká stanica Radio Nordseewelle. Aj v tomto prípade išlo o profesionálny hackerský útok, ten však spôsobil také škody, že časť techniky už nebolo možné obnoviť. Zasiahnuté neboli len softwarové systémy, ale aj kľúčové hardvérové komponenty, ktoré zabezpečujú samotné vysielanie. Výsledok: vysielanie bolo na určitý čas úplne mimo prevádzky.
Tím rádia spolu s regionálnymi partnermi musel v rekordnom čase vybudovať úplne novú vysielaciu a IT infraštruktúru. Stanica pritom využila situáciu aj na modernizáciu – nové riešenie už stojí na stabilnejšej a bezpečnejšej architektúre, s dôrazom na odolnosť voči podobným útokom v budúcnosti. Súčasťou „ponaučenia z krízy“ majú byť aj lepšie backupy, interné školenia zamestnancov a detailnejší monitoring systémov.
Z diaľky to môže vyzerať ako „obyčajný technický problém“, ktorý poslucháč zachytí maximálne ako krátke prerušovanie alebo neštandardný program. V zákulisí ide však o plnohodnotnú krízovú situáciu, ktorá môže ohroziť reputáciu rádia, obchodné vzťahy, reklamu aj dôveru klientov. Dnešný rozhlas je viac IT projekt než len mixpult a mikrofón – a kybernetická bezpečnosť sa tak stáva rovnako dôležitou ako samotný vysielač na kopci.
Pre slovenské rádiá sú tieto prípady skôr varovaním než senzáciou. Mnohé stanice dnes fungujú na prepojených systémoch, automatoch, vzdialených prístupoch a čoraz častejšie aj na cloudových riešeniach. Otázka už nie je, či sú „zaujímavým cieľom,“ ale či majú pripravený záložný scenár, keď monitory v štúdiu jedného dňa zhasnú.
