Dôvodom tohto kroku je v podstate vyčerpaná kapacita frekvenčného pásma 87,5 - 108 MHz (FM pásmo), ktorá už neumožňuje rozvoj rozhlasového analógového vysielania. „Digitálna technológia DAB a DAB+ prináša podstatne širšie možnosti v počúvaní rádia. Namiesto toho, aby každá stanica vysielala na vlastnej frekvencii ako to poznáme pri rozhlasovom FM vysielaní, vysielanie v štandarde DAB+ zoskupuje viacero staníc a doplnkových služieb do jedného digitálneho balíka (multiplexu). To znamená, že namiesto jedného programu na jednej frekvencii, ich môžete mať hneď niekoľko,“ povedal riaditeľ odboru správy frekvenčného spektra Milan Mizera a dodal: „Navyše, digitálny signál je oveľa stabilnejší, čoho výsledkom je kvalitnejší zvuk, čo nepochybne ocenia všetci poslucháči.“
Pôvodne Slovensko uvažovalo, že bude VHF pásmo (174 - 230 MHz) využívať pre televízne aj rozhlasové vysielanie. Zásadná zmena v plánoch okolitých krajín s ktorými sa stotožnilo aj Slovensko však priniesla nový scenár. Na základe koordinačných rokovaní, ktoré prebehli v rokoch 2018-2019, sa Slovensko v januári 2020 strategicky rozhodlo vyhradiť celé pásmo VHF výlučne pre rozhlasové digitálne vysielanie. V dôsledku toho bol urýchlene vypracovaný a v októbri 2020 sfinalizovaný nový Slovenský DAB frekvenčný plán. Tento plán pozostáva zo siedmich celoplošných vrstiev - jedna vrstva predstavuje jedno celoplošné pokrytie územia Slovenska signálom DAB vysielania.
„Plán frekvenčných vyhradení je definitívne skoordinovaný a v súčasnosti prebieha fáza koordinácie digitálnych vysielačov s Poľskom a Ukrajinou. Vypracovaním tohto nového frekvenčného plánu sa Slovensko pridalo k progresívnym krajinám ako Nemecko, Rakúsko a Česko, ktoré rovnako vsadili na digitálnu budúcnosť rozhlasu,“ dodal riaditeľ odboru správy frekvenčného spektra Milan Mizera.
Rozhlasové digitálne pozemské vysielanie na Slovensku začalo ešte v decembri 2015, kedy bol do prevádzky uvedený vysielač Bratislava - Kamzík 12C. Postupne boli do prevádzky uvádzané ďalšie DAB vysielače.
Aktuálna situácia v Slovenskej republike je nasledovná:
| P.č. | Vysielač | Blok | Pol. | Stanovište | ERP [W] |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Banská Bystrica | 12A | V | Suchá hora | 15 000 |
| 2 | Banská Bystrica | 12A | V | Laskomer | 3 000 |
| 3 | Borský Mikuláš | 6D | V | Dubník | 5 000 |
| 4 | Bratislava | 12C | V | Kamzík | 7 200 |
| 5 | Košice | 10C | V | Dubník | 5 000 |
| 6 | Košice | 12B | V | Heringeš | 2 000 |
| 7 | Nitra | 10C | V | Zobor | 20 000 |
| 8 | Poprad | 9A | V | Hranovnica | 5 000 |
| 9 | Považská Bystrica | 8A | V | Československej armády 77 | 1 800 |
| 10 | Prievidza | 12A | V | TVP Prievidza | 700 |
| 11 | Rimavská Sobota | 11C | V | Paláska | 5 000 |
| 12 | Rudník | 5C | V | Rudník | 1 000 |
| 13 | Ružomberok | 8A | V | Úložisko | 5 000 |
| 14 | Trenčín | 12C | V | Nad oborou | 4 700 |
| 15 | Žilina | 12A | V | Krížava | 7 000 |
Postupne sa rozvíjajúce digitálne vysielanie formátu DAB je odpoveďou na všetky problémy aktuálneho rozhlasového analógového vysielania. Najväčšou výhodou digitálnej technológie je vysoká efektivita využívania frekvenčného spektra. Umožňuje podstatným spôsobom navýšiť počet rozhlasových staníc v éteri a tým prispieva aj k zvyšovaniu konkurenčného prostredia. Pre poslucháčov to znamená oveľa širšiu ponuku a kvalitnejší signál. Digitálny signál je odolnejší voči rušeniu, napríklad počas jazdy autom alebo v horšie pokrytých oblastiach.
Digitálne rádio však nie je len o zvuku, moderné prijímače dokážu prijímať aj také informácie ako napríklad názvy vysielanej skladby a interpreta, či logo stanice. Väčšina digitálnych rádií po zapnutí automaticky vyhľadá a uloží všetky dostupné stanice, čo znamená, že každý si vyberie zo zoznamu podľa abecedy namiesto toho, aby zdĺhavo hľadal správnu frekvenciu svojho obľúbeného rádia. Navyše, táto moderná technológia je energeticky úspornejšia, čo je nepochybne ďalšou pridanou hodnotou.
Pokrytie obyvateľstva SR: 75%
zdroj mapy: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb)
