Diskusia k článku VIDEO: Rozhodovanie o pridelení voľných FM frekvencií - jar 2025

Keďže plat poslanca v roku 2025 je 4.115€, tak

člen rady má nárok na polovicu - 2.057,50€
predseda rady dostáva celý plat, čiže 4115€

Hodnota odvedenej práce sa pritom rovná nule....

§ 116
Funkčné obdobie člena rady
(1) - Funkčné obdobie člena rady je šesťročné. Tú istú osobu možno za člena rady zvoliť najviac na dve funkčné obdobia.

(2) - Na miesto uvoľnené uplynutím funkčného obdobia sa volí nový člen rady. Člen rady, ktorému uplynulo funkčné obdobie, zostáva členom rady až do zvolenia nového člena rady, ktorý bude zvolený na jeho miesto.

(3) - Na miesto uvoľnené z iného dôvodu, ako z dôvodu uplynutia funkčného obdobia, sa volí nový člen rady na zostávajúci čas do konca funkčného obdobia toho člena rady, ktorého miesto sa uvoľnilo.

(4) - Funkčné obdobie člena rady začína plynúť odo dňa nasledujúceho po zániku mandátu člena rady, namiesto ktorého bol zvolený, najskôr však odo dňa jeho zvolenia národnou radou.

(5) - Ak sa skončí výkon funkcie všetkých členov rady, noví členovia rady si na prvom zasadnutí po zvolení všetkých členov rady určia žrebom troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.

(6) - Členstvo v rade je nezastupiteľné.

Tento človek tam už od volieb nových členov nemá čo robiť, spolu s Dušíkovou a predsedníčkou Danielovou. Je otázne, či ich rozhodnutia sú z právneho hľadiska v poriadku, keďže zákon píše:

V súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, člen Rady, ktorému uplynulo funkčné obdobie, vykonáva svoj mandát až do zvolenia nového člena Rady, ktorý bude zvolený na jeho miesto.

Taký Valček a Rybanský sú novými členmi od 26.3.2025 a Krivuš od 10.4.2025.

Na RPMS sedi sobranka absolutnych neodbornikov a babrakov. V ramci vypocutia nemaju absolutne pravo, ale ze absolutne na ekonomicke otazky a uctovne uzavierky, jedine na co su tam aby v ramci zakona aby rozhodli ci dany subjekt je schopny prevadzky, alebo nie je schopny prevadzky danej FM frekvencie. Posudzovanie ziadosti ma byt absolutne nezaujate a ku kazdemu subjektu maju pristupovat rovnako bez akychkolvek rozdielov. Hanba vsetkym clenom a taktiez predsednicke, ktora by mala dohliadat na co sa clenovia pytaju a ci konaju v medziach zakona. Co sa tyka Riaditela RPMS je len posluhovac ostatnych clenov a hlavne Bindasa, ktory je jednoznacne na strane Bauer Media. Voci ostatnym subjektom je absolutne nespravodlivy a snazi sa kazdeho len spochybnit. Pfuj RPMS hanbite sa.

Na jednej strane je názor na komunitné rádiá zaujímavý a dá sa s ním súhlasiť, avšak na druhej strane prináša niekoľko otázok.

V prvom rade by licenciu museli vlastniť neziskové organizácie - čo v dnešnej dobe, keď vláda im ide po krku, ich môže odradiť od angažovania sa v rozhlasovom priestore. V zahraničí majú komunitné rádiá obmedzenia čo sa týka reklamy a grant dostávajú len vtedy, ak tržby z reklamy sú menšie ako 20% (uvádzam ako príklad) všetkých komerčných príjmov. Vzniká otázka, kto by mal tieto granty udeľovať a aká by mala byť ich výška. Napríklad v Anglicku to robí Ofcom, čo je ekvivalent pre náš Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Tento úrad zároveň rozhoduje o fungovaní rádií, udeľovaní licencií a podobne. Na Slovensku nepredstaviteľné. Výška grantov sa pohybovala za minulý rok zväčša od tých 5.300£ až po 28.000£, celkovo sa rozdelilo 471.265£. Čiže na Slovensku by sa muselo zadefinovať, odkiaľ tieto peniaze prídu do fondu, stanoviť jasné a nemenné podmienky udeľovania a komunitné rádiá by museli byť prísne kontrolované, napríklad formou výročnej správy, kde by boli detailne uvedené náklady a príjmy neziskovej organizácie. Vo Francúzsku tiež existuje Audiovizuálny fond, ktoré rozdeľuje dotácie a prideľovanie je limitované výškou príjmov z reklamy. S príspevkami UPSVAR pri zamestnávaní hendikepovaných osôb sa dá súhlasiť. SOZA už teraz ponúka zľavy vo výške 50% pre prevádzky zdravotné, sociálne alebo vzdelávacie. Toto by sa dalo rozšíriť aj na komunitné rádiá.

Položme si otázku, čo s vysielačmi. V spomínanom Anglicku majú komunitné rádiá zvyčajne výkon okolo 25W v mestách, 50W vidieku a dosah býva obmedzený na približne 5km. V takom Maďarsku fungujú komunitné rádiá aj s väčšími výkonmi, ale okrem náboženských rádií sú do tejto kategórie zaradené aj stanice vysielajúce jazz, klasickú hudbu, ale patria tam aj spravodajské rádiá. Licencie sú tam lokálne a sú zosieťované - čiže v určitých časoch ponúkajú lokálny obsah. Tu by som sa zamyslel, či komunitné rádiá by mali nárok na Ženevské frekvencie - ako napríklad Lumen - pretože pomoc od štátu na ich prevádzku by diskriminovala komerčné rádiá.

Čo sa týka frekvencií, tak na Slovensku by mali mať v mestách výkon maximálne 50W, čo by mohlo slúžiť na pokrytie Tebou spomínaného Martina alebo Popradu. Tieto frekvencie by slúžili výhradne pre komunitné rádiá a aj v prípade krachu by o ne nemohli požiadať komerčné rádiá.

Takže na začiatok by aj stačilo :-)

Myslim, ze rozvoju rozhlasoveho vyielania by pomohlo zavedenej tretej kategorie - komunitneho alebo vzdelavacieho vysielania na neziskovej baze. V sucasnosti existuju len dve kategorie - vysielatel na zaklade zakona a vysielatel na zaklade licencie. Vysielatel na zaklade zakona je len jeden - Slovensky rozhlas, a vsetci ostati spadaju do tej druhej kategorie. Myslim, ze komercne vysielanie na Slovensku uz davno narazilo na limity rozvoja (v reali sa nikdy poriadne ani nerozvinulo, staci porovnat s Ceskou republikou) a klinec do rakvy zrazila koronakriza. V najvacsich nekrajskych mestach ako Martin a Poprad opat nefunguje ziadne radio a to sme radi, ak je aj v krajskych mestach aspon po jednom fungujucom raidiu. Navyse v casoch internetu ma posluchac dobry pristup k mnozstvu alternativ zo zahranicia (pri sucasnych komercnych kolovratkoch s minimom moderovaneho vysielania nehra prakticky ziadnu ulohu, ze to nie su domace stanice). Myslim, ze zavedenie komunitneho vysielania na neziskovom principe by mohlo vytvorit priestor pre vznik celeho radu zaujimavych projektov, napr. loklanych radii, ktore by sa seriozne venovali svojmu regionu. Zo sucasnych radii by sa do kategorie komunitnych radii kvalifikovali vsetky krestanske stanice - Lumen, Radio 7, Radio Maria, a asi aj niektore lokalky ako Radio Modra, Radio Piestany a pod. a samozrehme unierzitne radia ako Aetter. Vysielatel spadajuci do tejto tretej kategorie by mal mat zo zakona cely rad zvyhodneni, napr. vo vyske poplatkov autorskym zvazom, moznost cerpat rozne granty, prispevky od UPSVAR pri zamestnavanie hendikepovanych osob, znizene telekomunikacne poplatky a pod. Toto vysielanie by nemuselo byt nutne v pasme FM, ale po vzore niektorych krajin by nebolo od veci vytvorit priestor v tomto pasme alebo v pasme DAB specialne pre tieto radia. Napr. v USA je vyhradeny spondy koniec FM pasma 88-92 MHz.

Administratívne náročné rošády by pomohli vytvoriť minimálne jednu multiregionálnu sieť, o ktorú by mohol byť slušný záujem.

Obmedzenie vlastníctva celoplošných rádií na dve, jednej mediálnej skupine by uvoľnilo jednu FM sieť, o ktorú by tiež mohol byť záujem. Len by sa to muselo dražiť, aby to nedostal niekto, kto nemá peniaze, ale taký človek, ktorý už má nejaký úspešne fungujúci biznis a rádio by mu doplnilo portfólio firiem. Taký človek by mohol potom vybudovať ešte jedno menšie tematické rádio.

Hráči z TOP6 však na to nepristúpia, lebo by to mohlo znížiť ich reklamné príjmy, najmä Bauer, pre ktorých je Expres sliepka znášajúca zlaté vajcia.

Vybudovanie DAB+ vysielača nie je lacná záležitosť, cena vysielacej techniky začína od 52 tisíc eur. Prázdny multiplex nemá význam prevádzkovať. Ak by bol v BA, nemáš ho čím naplniť pretože rádiá nie sú a penetrácia prijímačmi je medzi poslucháčmi slabá - najlacnejšie DAB+ rádio stojí 21€. Nikto nebude budovať nové rádio - kde len na štart potrebuješ 30 tisíc eur - s rizikom, že si ho nebude mať kto naladiť.

Odpoveď na Tvoju poslednú vetu je jednoduchá. Áno, trh je zdeformovaný. Všetko ovláda Bauer a Fun, ktorí už asi nebudú spúšťať nové tematické rádiá, lebo sú spokojní s peniazmi, ktoré zarábajú. Je tu 5 regionálnych projektov - Košice, Trnavské, BB, Beta a možno aj SUB, niečo funguje aj lokálne - ale zvyšok rádií funguje na hrane s biednymi tržbami, minimálnou počúvanosťou.

A rada vydáva každoročnú správu, kde konštatuje, že všetko je fajn.....

Buďme radi, že nám tu ešte "funguje" to, čo tu máme. Viaceré frekvencie sú voľné, nikto ich nechce, v ekonomicky zaujímavých lokalitách (na malé výnimky) nikto nič nové nekoordinuje. Pre koho potom robiť administratívne náročné rošády? Skôr by som očakával vytváranie lokálnych a regionálnych sieti DAB, no na to malí vysielatelia nemajú zdroje. U nás "skapal pes" - stačí si naladiť nejakú českú lokálku/regionálku a tam celodenné moderovanie, reklamy miestnych firiem... Sme takí neschopní menežéri, alebo je to tým zdeformovaným trhom a neistotou z neho plynúcej?

Predpokladám, že k rekonfigurácií FM sietí nedôjde, ale zákon by mohol nariadiť obmedzenie vlastníctva celoplošných rádií na dve pre jednu mediálnu skupinu s tým že v DAB+ by to mohlo byť neobmedzene. Precedens na takýto zákon v Európe už je. Za celoplošné FM siete považujem rádiá TOP5 + Lumen. Zo zvyšných frekvencií by sa dali poskladať ešte dve FM siete s pokrytím BA a väčších, ale aj menších miest pre tematické rádiá.

Ak by prišlo k rekonfigurácií FM sietí, mohlo by vzniknúť až 8 kmitočtových sád. Viac asi nie, lebo v BA je dostupných len 6 ženevských frekvencií a dve nizkovýkonové 100.3 MHz a 97.2 MHz.

Rovnako súhlasím, že namiesto nezmyselného výberového konania by FM siete mali vydražiť, pričom by bola stanovená minimálna vyvolávacia cena - vyššie pre celoplošné rádiá a nižšia pre menšie multiregionálne rádiá. Týmto by sa vylúčili ľudia, ktorí majú prázdno v peňaženke.

Od ľudí, ktorí sa venujú obchodnému právu som počul názor, že trvalé pridelenie licencií rádiám z TOP5 + Lumen nemusí byť v súlade s právom na podnikanie, lebo znemožňuje možnosť podnikať v tomto segmente - za rovnocenných podmienok ako majú rádiá z TOP5 - každému podnikateľovi. Aj na toto je precedens v Holandsku, kde veľké rádiá mali licencie, ktoré sa dali donekonečna predlžovať, avšak Holandský obchodný súd to zrušil a nariadil novú aukciu, kde sa licencia udelila na 12 rokom a maximálne jedno predĺženie na 10 rokov.

Pre TOP5 by sa nič nezmenilo. V počiatkoch bola nejaká snaha vytvoriť siete, ale veľmi sa to nepodarilo. Potom sa začali súťaže krásy (rozumej. kto viac natára) o každú frekvenciu zvlášť, čo aj tie chabé siete rozbilo. Ak by boli dobre vytvorené siete, mohlo by ich byť viac. Tie by sa potom mohli vydražiť s podmienkou max. x sietí jednému prevádzkovateľovi a hotovo. Pre TOP5 by sa nič nezmenilo, ale frekvencie ako v prípade Dr.FM, WOW a pod by neboli ticho. A strážiť formát - načo ?
SUB FM získalo dosť frekvencií pretože deklarovali alternatívu (dosť drsnú a aj ju hrali), ale čím ďalej, tým viac hrajú mainstreamovo (zostalo pár hard relácií) a zapadajú do šedého priemeru.

Už dávno malo prísť k zmene systému. Výsledky sú viditeľné na prvý pohľad. Teda neviditeľné, som chcel napísať.....

Bohužiaľ toto vyhovuje rádiám z TOP5, ich lobbying za zachovanie súčasného stavu je príliš silný.....

Tak si trochu pokecali, keď mali s kým. Keby také témy nahodili v debate napr. s DrFM, čo by sme sa asi tak dozvedeli ?
Máme tu systém z minulého storočia, kedy bol dôležitý vznik tzv. duálneho systému a k tomu potrebný strážca "pravdolásky" tak tu máme Radu, ktorá sa snaží čo môže. Ale "Snažiť sa nestačí, treba výsledky".

Netvrdil by som ... ale isté je, že vojna chlapcov z mesta snov nielenže neskončila, ale naberá nový rozmer.

Víťazom je Expres a porazenými sú SUB FM a Rádio Piešťany, aspoň zatiaľ...

Ale bola to typická ukážka nezmyselnosti týchto výberových konaní. Ani Dobšinský by nenapísal rozprávky typu sme najlepší, máme najviac peňazí, spustíme to za týždeň - načo takéto táranie? Riešili sa technické záležitosti, pokrytie, boli vymenované cesty na Orave, už mi chýbal zoznam ulíc v Martine, kde sa to bude dať chytiť, aby bolo vymaľované.....
Aj napríklad včera. Riešila sa nájomná zmluva na budovu Baueru, jej usporiadanie. Koho zaujímajú takéto blbosti. Čo budú v rade najbližšie chcieť? Ktorý interiérový architekt to zariaďoval, alebo ktorá firma dodávala techniku?

Rovnako to platí aj o ekonomických záležitostiach rádií. Ak sú nejaké pochybnosti, má to riešiť Finančná Správa....

Ak chýbajú nejaké dokumenty, asi je chyba v zákone. Treba jasne stanoviť, čo má záujemca doložiť k žiadosti o licenciu/frekvenciu - a ak bude niečo chýbať, tak sa záujemca automaticky vyradí z konania....

Možno prišiel čas zmeniť zákon o výberovom konaní....