menu
predchádzajúce
nasledujúce
spustiť rotovanie
zastaviť rotovanie

Oto Tache: V Rádiu Košice sa nesnažíme vymýšľať veci, ktoré už boli dávno objavené

Rádio Košice oslávi v tomto roku svoje desiate narodeniny. Momentálne patrí medzi najúspešnejšie regionálne stanice. Na otázky o plánoch do budúcnosti, kvótach i digitalizácii nám odpovedal Oto Tache, riaditeľ Rádia Košice.

Pred pár dňami ste spustili frekvenciu v Poprade. Desiatimi frekvenciami už celkom slušne pokrývate východ. Sú ešte lokality, po ktorých sa obzeráte?

Áno, spustili sme desiatu frekvenciu v Poprade, a tu by som rád zdôraznil, že to bol beh na dlhú trať, celý proces trval takmer 3 roky, a to sme pre to robili maximum. Dnes však hovoríme o úspešnom dosiahnutí našej západnej hranice a máme z toho radosť, rovnako ako poslucháči, ktorí nám za tento krátky čas už aj dali spätnú väzbu, že sme tu vítaní. Čo bude ďalej si netrúfam povedať, doteraz sme naše hranice pôsobenia a signálu posúvali na základe dopytu, rovnako je to aj ekonomická otázka. Nesnažíme sa však mať utopistické sny, ale radšej riešime veci tak, aby to malo zmysel a reálny životaschopný základ.

Ako sa z pozície regionálneho rádia pozeráte na prípadnú digitalizáciu?

Digitalizácia rozhlasového vysielania sa rieši vo svete už desaťročia a ešte ani dnes nie je jednoznačný systém, ktorý by bol z dlhodobého hľadiska najperspektívnejší a zároveň globálny. Naša exekutíva iba teraz začala hovoriť o stratégii prechodu na digitál. To si ale vyžaduje ozajstnú a reálnu diskusiu všetkých zainteresovaných.

Ani výrobcovia sa akosi nehrnú do hromadnej výroby digitálnych prijímačov. Myslím si, že ani od ľudí nemôžeme očakávať, že si budú každú dekádu kupovať nový hardvér, lebo sa technologicky posunieme v digitalizácii o krok ďalej, ako je to napríklad pri digitálnej televízii. Nie je tu ani 10 rokov a už sa tu hovorí o nových kodekoch a ďalších „škatuľkách“. Pri rozhlase to, úprimne povedané, považujem za cestu do pekla. Rádiá majú v autách dominantnú funkciu, pozrime sa však aj na vek týchto vozidiel a reálnu obmenu vozového parku s vhodným prijímačom. To je hudba budúcnosti, alebo aspoň jedno ďalšie desaťročie. V mnohých teraz jazdiacich autách je totiž výmena prijímača dokonca nerealizovateľná a riešenie, s ktorým prichádza TV, neexistuje.

Čo sa týka lokálnych, či regionálnych vysielateľov, obávam sa, že prechod bude pre mnohých veľkou ekonomickou záťažou. Frekvenčné spektrum má svoje limity, a tak je málo pravdepodobná cesta porovnateľná s vysielaním v FM pásme s množstvom nízkovýkonových vysielačov. Ak by sme išli do detailov, vieme, ako funguje náš slovenský rozhlasový trh, viem si len ťažko predstaviť, že sa konkurenčné rádiá vzájomne dohodnú na zdieľaní multiplexov pokiaľ nevznikne funkčný konsenzus na úrovni prípravy patričných legislatívnych krokov. Pri digitálnom vysielaní to bez nejakého hromadného poskytovateľa služby (napr. Towercom, AVIS, či iný) nepôjde. Je otázkou, či sa to nezvrhne, ako v prípade TV, že vznikne akýsi monopol a potom jednoducho ekonomika nepustí.

Stratégia prechodu, tak ako sa v týchto dňoch objavila vo vládnych materiáloch, sa otvorila s obrovským sklzom a je otázne, ako sa to bude riešiť. Dokonca to nie je celkom jednoznačné ani na európskej úrovni. Dôležitá je diskusia, pretože ak vznikne iba politická objednávka bez diskusie, tak to môže mať pre mnohých nedozerné následky a nakoniec na to doplatí len poslucháč, ktorý v princípe za nič nemôže. 

Už druhýkrát ste žiadali o výnimku z kvót. Čo bolo vašim hlavným argumentom pre udelenie výnimky? 

Tu by som chcel poukázať na to, že táto zákonná úprava je postavená ako najnešťastnejšie riešenie. Podľa tohto zákona sme sa pustili do naháňania kvantity na úkor kvality. Zákon týmto jednoducho generalizuje všetky rozhlasové formáty do jedného.

Pozrime sa reálnejšie na situáciu so slovenskou tvorbou. Už takmer 20 rokov absentuje na Slovensku nejaká forma autorskej podpory s dostatočnou, podotýkam „vysielateľnou“ žánrovou pestrosťou. Nemáme tu žiadnu súťaž, ktorá by na celonárodnej úrovni podporovala autorské zázemie, bez ktorého sa nepohneme zo súčasnej letargie. Je tu síce Košický zlatý poklad, ale ten sa nejako významnejšie nepresadzuje na celonárodnej úrovni. Napriek tomu, že pán minister Maďarič sa vyjadril pre jednu televíziu, že máme dostatok slovenských piesní, musím mu oponovať, že to tak nie je. Je rozdiel mať veľké množstvo a mať dostatok podotýkam „vysielateľných“ piesní. Každé z rádií si nastavilo nejaký svoj profil a ten napĺňa skladbami, ktoré s profilom korešpondujú. To je jednoducho povedané formátovanie, ktoré vymedzuje charakter a harmóniu rádia. Máme množstvo piesní, ale čo s nimi, keď sú nevhodné do nastaveného formátu. Jednoducho, ak menia harmóniu formátu, sú takpovediac nepoužiteľné. Je tu veľa interpretov a hudobných skupín, ale mnohí nemajú prostriedky na to, aby pretavili svoje hudobné schopnosti do vysielateľného produktu.

Ak by som mal hovoriť za Rádio Košice, našou snahou je poskytnúť každému domácemu interpretovi priestor v našom vysielaní. Mnohí sa tak aj dostali do rotácií a priebežne ich hráme. Dáme priestor aj trebárs metalovej kapele, aby sa predstavila, ale keďže tento žáner nie je našim charakterom, tak žiaľ pravidelné hranie reálne nie je. Všetko má svoje hranice, i my sa pohybujeme v istých pomyselných mantineloch a ak chceme pracovať v rozsahu nejakého formátu, tak to jednoducho inak nejde.

Navyše, rok 2016 napriek uzákoneniu kvót bol najslabším, čo do počtu celkovej ponuky novej tvorby slovenských hudobných diel. Hudobné vydavateľstvá sa správajú čisto komerčne, teda neriskujú svoje investície do neistých projektov. Chýba tu národný vydavateľ, ktorý by sa mohol zamerať práve na hľadanie talentov a ich následnú podporu a propagáciu. Žiaľ, bez podpory zo strany štátu to nemá šancu na úspech. Stratili sme cca 20 rokov v slovenskom hudobnom priemysle, čo sa prejavilo na veľmi nízkej úrovni modernej žánrovej ponuky, a tak ani rádiá reálne nemali po čom siahať. Teraz máme bič, ktorý nezohľadňuje reálny stav na trhu, ale za každú cenu musíme napĺňať jedno nereálne štatistické číslo, ktorého dôsledkom bude, že skôr či neskôr sa prepália dostupné slovenské pesničky vo všetkých slovenských rádiách. Zovšadiaľ je počuť už teraz dookola tých istých pár interpretov a medzi to minimum niekoho nového novoobjaveného. V konečnom dôsledku si to odnesie poslucháč a spolu s ním aj celý rozhlasový trh. Úlohou rádií je podpora a nie objavovanie talentov. Preto som toho názoru, že Slovensko v terajšej situácii nemá na viac ako 20 percent podielu vysielacieho času pre slovenskú tvorbu, ale ideálne by bolo sa pohybovať pod touto maximálnou hodnotou dovtedy, pokiaľ sa tvorba nezmobilizuje a nezačne produkcia na svetovo porovnateľnej kvalitatívnej a vysielateľnej úrovni.

Vráťme sa v čase. Opakuje sa scenár z minulosti, že stanice presúvajú gro slovenskej tvorby do hodín, kde im to najmenej môže škodiť a zase len poslucháč na to doplatí, že po istej hodine nebude mať na výber čo počúvať v slovenskom éteri. Dovolím si tvrdiť, že táto zákonná úprava je nesystémová a je zrelá na serióznu diskusiu a úpravu. To je ale asi utópia. Nerád by som si myslel, že skrytým účelom tohto zákona bolo len to, aby sa za každú cenu hrala domáca tvorba a generovala tak pre istú skupinu umelcov vyššie tantiémy.

Keďže ste ju nedostali, kvóty musíte napĺňať. Je to zložité? Poškodzuje vás to?

Áno, je to veľmi zložité, keď obrazne povedané nemáte z čoho variť a máte uvariť niečo harmonické, čo sa dobre počúva a vyjadruje formátové zameranie rádia. A zopakujem, že v prvom rade to poškodzuje poslucháča a následne celý rozhlasový trh.

Dlhodobo ste jednou z najúspešnejších regionálnych staníc. Dnešok nepraje tradičným médiám. Ako sa vám “dýcha” v tejto dobe?

Áno, digitálna éra mení zvyky ľudí voči tradičným médiám. Rádio ale má stále svoje čaro. Zatiaľ patrí medzi asi najpoužívanejšie médium, a to, verím, aj vďaka motorizmu. V aute dokáže vytvoriť dobrú kulisu a zároveň poskytnúť množstvo informácií. Je to médium, ktoré minimálne odpútava človeka od akýchkoľvek činností. My sme si hneď na začiatku povedali jednu zásadnú vec, že „v jednoduchosti je krása“. Tohto sa držíme dodnes a nesnažíme sa za každú cenu vymýšľať veci, ktoré už sú dávno objavené. Zároveň chceme byť užitočným spoločníkom ľuďom, v okolí ktorých vlastne žijeme. Preto na dennodennej báze zbierame a posúvame informácie, ktoré nejako môžu súvisieť s ich každodennými potrebami. Neznamená to však, že sme zaspali dobu a nereagujeme na súčasné trendy, naopak,  v uplynulom roku sme k „zvuku pridali obraz“, čo v preklade znamená spustenie jedinečného projektu TV KOŠICE – televízia Vašimi očami. Ide o prvú online televíziu v Košiciach. 

Súvisiace články

Súvisiace rádiá

pridať príspevok  Diskusia k článku: 3 príspevky

DAB- (neregistrovaný, 84.245.121.xxx)
DAB- (neregistrovaný, 84.245.121.xxx) 17.01.2017 04:44

Ďalšou métou bude krach...

@ (neregistrovaný, 217.75.77.xxx)
@ (neregistrovaný, 217.75.77.xxx) 16.01.2017 17:22

Digitálne rozhlasové vysielanie malo zmysel riešiť pred 10 rokmi. Už mu ušiel vlak a dnes nemá zmysel. Rádiám môže ublížiť.

Rasťo (z Prešova) (neregistrovaný, 93.34.119.xxx)
Rasťo (z Prešova) (neregistrovaný, 93.34.119.xxx) 16.01.2017 16:15

Keď sa zavádzalo TV vysielanie na Slovensku, tak bolo oficiálne registrovaných 500 TV prijímačov. Spustilo sa vysielanie pre 500 domácností. Keď po revolúcii rozbiehal svoju mobilnú sieť EuroTel, tak tiež to bolo rečí o tom, že je to nerentabilné, drahá služba... takto by sme mohli pokračovať (železnice, autá, lietadlo, internet...). Jednoducho DAB je tu a bude sa treba na neho pripraviť.

Aktuálne články

Počúvanosť
1. + 2. vlna 2017
1.
19,18%   - 0,02%
2.
16,93%   - 0,27%
3.
11,09%   - 0,11%
4.
7,28%   + 0,08%
5.
6,95%   - 0,05%
MEDIAN SK - Market & Media & Lifestyle - TGI
1. + 2. vlna 2017 (kĺzavé dáta)
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval včera
júl 2017
1.
12,64%   + 0,70%
2.
10,61%   - 0,18%
3.
9,40%   - 0,03%
4.
8,93%   - 0,61%
5.
8,37%   + 0,05%
Počúvanosť cez aplikáciu Radia.sk - júl 2017
% celkovej počúvanosti
VI. až VIII. etapa 2017
1.
33,0%   - 0,5%
2.
28,9%   + 0,3%
3.
23,5%   + 0,5%
4.
16,2%   + 0,3%
5.
14,9%   - 0,1%
MEDIAN SK, RADIOPROJEKT, VI. až VIII./2017
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval minulý týždeň
Hranosť
37. týždeň 2017 11.09.2017 - 17.09.2017
1.
Alle Farben & Janieck
Little Hollywood
2.
Rag 'n' Bone Man
Skin
3.
Ed Sheeran
Galway Girl
4.
Jonas Blue & William Singe
Mama
5.
P!Nk
What About Us
38. týždeň 2017 18.09.2017
1.
Calvin Harris feat. Pharrell Williams, Katy Perry & Big Sean
Feels
2.
Axwell & Ingrosso
More Than You Know
3.
Dua Lipa
New Rules
4.
Liam Payne feat. Quavo
Strip That Down
5.
Demi Lovato
Sorry Not Sorry