menu
predchádzajúce
nasledujúce
spustiť rotovanie
zastaviť rotovanie

Miloš Mistrík: V aktuálnom zákone je pri rádiách čo meniť. S kvótami ale súhlasím

14.12.2016
Profesor Miloš Mistrík bol za predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený dvakrát po sebe. Túto funkciu tak zastával od roku 2009. Osem rokov ako predseda regulačného orgánu, ktorý udeľuje licencie a kontroluje dodržiavanie zákonov, bol podpísaný pod všetkými dôležitými rozhodnutiami. V novembri v súvislosti s jeho končiacim mandátom, bola za nástupkyňu zvolená Marta Danielová. Porozprávali sme sa s ním o tom, že v čom vidí najväčšie problémy aktuálnej legislatívy a o jeho pohľade na kvóty.

Kde vidíte momentálne najväčšie diery aktuálneho Zákona o vysielaní a retransmisii? 

Podmienky pre získavanie licencie, možnosť vlastniť viacero okruhov, prepájanie rozhlasových vysielateľov sú obmedzené a podľa môjho názoru aktuálne zbytočne obmedzené. Takže keď by sa robil nový zákon, už by to všetko mohlo byť inak.

Sú ešte z vášho pohľadu nutné výberové konania na rozhlasové frekvencie v prípade, že si ich skoordinuje samotné rádio?  Zástupca stanice kvôli krátkemu rozhovoru bežne cestuje cez celú republiku. Okrem toho skoordinovaná frekvencia musí čakať na jar, prípadne na jeseň, keď sa výberové konanie deje.  Zbytočne je tak dlhšie nevyužitá.

Myslím, že ak nejde o nové výberové konanie na nové rádio, ale iba o pridelenie nejakej novej frekvencie pre už existujúceho vysielateľa, tak by stačila obyčajná registrácia. Súťaž by mala prebiehať iba vtedy, ak by bolo viac záujemcov o jednu frekvenciu. Pri vlastných koordináciách, keď nie je ďalší záujemca nemusí predsa zasadať celá Rada. Registrácie v licenčnej rade by mohol robiť poverený pracovník. Podobne je to aj v prípade registrácie retransmisie. Zrýchlilo by to celý proces. 

Je zaujímavé, že sa pred časom robila novelizácia aktuálneho zákona v súvislosti s kvótami na domácu hudbu, no veci, ktoré boli dôležitejšie a vysielatelia na ne roky upozorňovali, ostali visieť vo vzduchu.

Je pravda, že sa robila novelizácia len v súvislosti s kvótami a mohla by byť ďalšia.

Rádiá viac ako domáca hudba trápilo a trápi, že oficiálne nemôžu vlastniť a prevádzkovať viacero okruhov. Niektorí už nečakali na zmenu zákona a obchádzajú to. Všetci vieme kto... Printy, či televízie pritom nemajú tento problém, jeden majiteľ môže vlastniť niekoľko titulov, či kanálov. Rádiový trh táto nemožnosť oficiálne vlastniť viacero staníc deformuje. Má to zásadný vplyv na pestrosť ponuky.

Áno, tušíme to, že za niektorými stanicami je jeden majiteľ. Z pohľadu rady je to ale nedokázateľné. Môžeme postupovať len v rámci oficiálnych dokumentov a nemôžeme riešiť rovinu, že “vie sa”... Ale prepájanie vysielateľov by mohlo mať na trh pozitívny význam. Malým rádiám by spájanie mohlo pomôcť uspieť na trhu v konkurencii s veľkými. Stanice by si znížili náklady na výrobu programu a trh by to neochudobnilo, len by sa posilnil a vzniklo by asi viac relevantných hráčov. V prípade veľkých rádií by to zasa prospelo pestrosti. Podobne ako pri televíziách, ktoré už dnes môžu mať v podstate neobmedzený počet kanálov. Okrem celoplošných staníc, ktoré vysielajú “hlavný prúd”, by mohli vznikať rôzne tematické stanice. Kedysi bol hlavný zmysel zákonných obmedzení v tom, aby sa zabránilo monopolizácii tohto priestoru, ale dnes sme niekde úplne inde.

Zoberme si napríklad Pentu, koľko printov aktuálne vlastní...

Sú hlasy, ktoré i v zahraničí bojujú proti monopolizácii médii veľkými spoločnosťami, na druhej strane sú tu tí malí, ktorí ledva ťahajú vysielanie, prežívajú. Kto má vlastniť médiá a prevádzkovať ich? V praxi rady sa často ukazovalo, že keď prišiel nejaký malý investor, nie z veľkých korporácií, tak projekt často končil na papieri, neboli také reálne rezervy, aby ho naštartovali. Frekvencie tak boli na nejaký čas blokované. Prečo by silné mediálne spoločnosti nemali participovať na vysielaní, ako je to v zahraničí? Aj u nás veľké spoločnosti prevádzkujú veľa televíznych kanálov - CME, J&T a je tu Kmotrík... Prečo by to nemohlo takto aj byť v rádiách?

Tá hlavná otázka je, mali by byť ešte vôbec rádiá regulované? Z reklamného koláča sa im ujde čoraz menej peňazí a stále viac musia bojovať s novými médiami. Tie žiadnu reguláciu nemajú. Rádiám to zväzuje ruky. Vidíme ako vymierajú printy, no toto môže prísť i k rádiám, pokiaľ sa nebudú môcť plnohodnotne brániť. Navyše, má zmysel dnes skúmať napríklad vyváženosť spravodajstva? Často to je vidieť v zápisniciach zo zasadnutí, že nejaká stanica bola napomenutá, lebo spravodajstvo nebolo vyvážené. Dnes, keď si dáme do protikladu internet, kde si spravodajský portál môže založiť každý, písať o čom chce... 

Slabšia regulácia, si myslím, že by mohla byť - v tom vlastníctve, v zjednodušení udeľovania licencií. Čo sa týka obsahu vysielania, tam sú problémy s viacerými vecami – samozrejme aj s objektivitou a vyváženosťou. Rada má síce zákonný nástroj, lenže porušenia sa veľmi zložito dokazujú a argumentujú.

Rada je nakoniec tiež volená parlamentom, ten má nejaké zloženie, tak to skúmanie vyváženosti sa tiež dá brať s istou rezervou...

V rade je rotačný mechanizmus. Funkčné obdobie člena rady je 6 rokov a NR SR 4 roky. Takže vždy sú v licenčnej rade takí, ktorých zvolili v predchádzajúcich volebných obdobiach.

Súkromné rozhlasové vysielanie je forma podnikania. Nemohlo by to tu byť úplne ponechané na trh? Nech ten ukáže o čo je a nie je záujem. 

V USA sa takýto otvorený, liberálny pohľad, ktorý rádio prirovnával k spotrebiču - ako je napríklad hriankovač uplatnil v čase Ronalda Regana. Prevážil pohľad, že trh všetko vyváži. Druhý pohľad na tú istú vec ale hovorí, že rádio nie je hriankovač, je to kultúrno-politicko-spoločensko formujúci prvok. Musí preto podliehať regulácii, musí mať nejaké pravidlá naviac oproti hriankovaču. V Európe je stále regulácia dosť prísna, spomeniem Francúzsko, Holandsko, Poľsko...

Nemyslíte teda, že príde i u nás obdobie, keď sa to bude musieť zmeniť a povedzme zrušiť? Neregulovaný spravodajský web vie mať väčší zásah ako celoplošné rádio.

Dnes sa niekedy menia názory aj tých, ktorí boli pôvodne za bezbrehý liberalizmus. Vníma sa isté nebezpečenstvo. Mám na mysli napríklad to, že ak by sa regulácia úplne uvoľnila, otvoril sa aj bezbrehý priestor povedzme pre konšpiračné médiá, či médiá financované niekym, čo chce šíriť jednostrannú propagandu. Keď by sme sa zbavili regulácie úplne, môže sa stať, že sem príde niekto, kto má peniaze, bude hrať dobrú hudbu a začne jednostrannými názormi postupne masírovať ľudí. Netvrdím, že tu niečo také už v televíznom či rozhlasovom vysielaní nemáme, ale predsa súčasná regulácia obmedzuje možnosti zneužitia éteru. Ja teda za dereguláciu, ale len do určitej rozumnej miery, štát musí mať možnosť zasiahnuť. Pri výberových konaniach sa pýtame na všetky detaily – hlavne kto je vlastník.

Áno, ale aj to má medzery. Vieme, že 3 stanice má J&T a pri pýtaní sa, túto informáciu nedostanete... Alebo si založíte konšpiračný web, prípadne rádio, televíziu a zo zahraničia budete šíriť obsah i sem. Čo s tým urobíte?

Toto nie je v zákone celkom vyriešené. Stále však je tu možnosť kontrolovať médiá, a ich vysielanie. Hovorím o tých médiách, ktoré vysielajú z nášho územia.

Je tam viac dier. Napríklad, toho sme boli viackrát svedkami, že bolo výberové konanie, prišiel uchádzač, nasľuboval vám nezmysly, potom z toho bolo v realite niečo iné, prípadne subjekt ešte pred spustením zmenil majiteľa. To všetko napriek tomu, že tu bolo výberové konanie, licencia bola udelená na základe informácií v rámci verejného vypočutia. Spomeniem Info Rádio, ktoré sa pretransformovalo na Rádio Vlna... Je z toho niečo úplne iné a na lukratívnej sieti frekvencií. Je v poriadku, keď niekto dostane licenciu na základe zavádzajúcich informácií? Mnoho vecí sa dá bez problému zmeniť dodatočne. To čiastočne dehonestuje i vašu prácu a zmysel výberových konaní.

Ale pozor, sú tu predsa aj obmedzenia a poistky. Rada napríklad schvaľuje zmenu vlastníkov médií, kontroluje dodržiavanie podmienok licencie, má možnosť sankcionovať porušenia zákona pri neobjektivite vysielania, ohrozovania maloletých a podobne. To je aj otázka, ktorá by sa dala postaviť všeobecnejšie: nakoľko má štát zasahovať do mediálneho trhu a do vysielania v demokratickej spoločnosti? Jedni nám odporúčajú: zrušte, zakážte, druhí hovoria o slobode podnikania. Zákon, ktorým sa v súčasnosti rada musí riadiť pri svojom rozhodovaní, je podľa mňa vyvážený v tom, že reguláciu umožňuje, ale neabsolutizuje. Zdá sa niekomu zlý? Je stále čo vylepšovať? To určite.

Aký je váš osobný názor na kvóty? Zákon ste nepísali, tak názor sa môže líšiť...

Ja som bol ich zástanca. Ako som povedal, rádiá nie sú hriankovače, sú kultúrotvorné, formujúce a stále dosť dôležité inštitúcie. Hrajú doma, v obchodoch, na pumpách, všade... Väčšinou to býva tak, že veľké národy ochranné opatrenia nepotrebujú a malé národy hej. Ďalšia otázka je, otázka miery. Mne sa zdá, že to, čo platí v tomto roku, už stačí. Tých 20% slovenskej hudby pri súkromných rádiách je podľa mňa dosť. Myslím, že by sa percento už nemalo zvyšovať. Od januára 2017 to má byť viac, nemyslím si, že treba tlačiť na pílu.

Rádiá sú z toho nešťastné. Súkromné stanice majú jediný cieľ - robiť biznis a ponúkať 100% produkt. Zákon ale deformuje produkt do nejakej miery, lebo to, čo by za normálnych okolností ponúkali, kazí ten podiel domácej hudby.

Je to ich argumentácia. Nie sú to podnikatelia povedzme v drevospracujúcom priemysle. Šíria kultúru... Keď nie sú ochotní podporovať prostredie, v ktorom žijú a pomáhať mu, tak im to treba prikázať zákonom. Netreba to ale prehnať.. Oni tvrdia, že je to ohrozovanie ich podnikateľského zámeru, pretože dostali licenciu, na základe ktorej začali vysielať, a teraz sa im do toho zasahuje. Obávajú sa, že im to uberie poslucháčov, čo je prepojené s príjmom z reklamy... A teraz môj argument. Keďže ide o tento druh podnikania, tak musia prihliadať aj na to, akou sú inštitúciou. Sú druhy podnikania, ktoré musia byť takto regulované. Zoberte si obchodné reťazce a v nich slovenské potraviny. Tam sa tiež  postupne nastavujú pravidlá. Aj reťazce by mohli mať podobné námietky, napríklad, že v konkurencii s online obchodom ich regulácia obmedzuje a nebudú sa môcť brániť.

Teraz sú kvóty na súde. Ten bude rozhodovať. Čo ale v prípade, keď ich zamietne?

Je to na Ústavnom súde, pokiaľ viem, prokurátor prevzal veľa z argumentácie rádií, teda hlavne to, že to zasahuje do ich podnikania, že je to retroaktívne a pod. Musím tu opäť poukázať na to, že ide o špecifický druh podnikania a štát si tu môže vyžadovať isté povinnosti. Ale v praxi je zákon schválený, a my ho musíme uskutočňovať. Keď rádiá vyhrajú na Ústavnom súde – budú sa musieť urobiť zmeny v zákone. To je však mimo Rady.

Nemyslíte si ale, že kvóty i napriek tomu, čo hovoríte, trhu ublížili? Dnes keď si pustíte rádio povedzme o desiatej večer a prelaďujete, éter je plný domácej hudby. Všetci ju hrajú v off-time, keď je pri rádiách minimum poslucháčov. Večer sa nevyhnete slovenským hodinovkám.

Majú na to právo. Našli spôsob, ktorý im najviac vyhovuje. Keď vám niekto dá nejakú povinnosť, netýka sa to len rádií, tak sa usilujete to urobiť tak, aby ste boli čo najmenej zaťažení. Je to normálne. Neurobili nič nelegálne. Či to trh deformuje? Keďže je vylúčená noc, od polnoci do šiestej sa kvóty nerátajú, tak sa rádiá zariadili podľa svojho. Ak by sa v zákone nenachádzalo toto obmedzenie, tak by asi všetci hrali slovenskú hudbu po polnoci, teraz ju hrajú vo zvýšenej miere vo večerných hodinách. Ale v tejto súvislosti ešte bude treba sa podrobnejšie pozrieť na prieskumy počúvanosti. Zatiaľ od zavedenia kvót boli dve vlny prieskumov a nepotvrdilo sa, že by nastal nejaký odliv poslucháčov, či už z rádia do rádia, alebo z počúvania rozhlasu smerom na internetové platformy. Aj tým sa hádam bude zaoberať Ústavný súd.

Tak ale stanice to dali do večerného vysielania, čo najbližšie k polnoci, kde je pri rádiách minimum poslucháčov. Nemusí to byť preto vidieť nikdy.

Tak potom v čom ich to poškodilo? Niektoré stanice majú v počúvanosti za to obdobie dokonca mierny rast. A potom, ľahko sa nájde vinník. Ak napríklad Fun Rádiu klesol počet poslucháčov, tak je najľahšie majiteľovi tvrdiť, že chyba nie je v menežmente, ale v zlom zákone.

Teraz budete opäť rozhodovať o výnimkách. Tí, ktorí ich majú, ich dostali len do konca roka. Všetci teda musia žiadať zas. Rockové rádiá dostanú výnimky?

Teraz nesmiem, ale ani, verte mi, nedokážem predpovedať výsledok rokovania Rady. Ale poviem vám, že sme v neľahkej situácii.

Výnimky sa budú teraz opäť udeľovať na rok? Naposledy to bolo do konca roka kvôli zvyšovaniu kvót aby sa to opäť posúdilo.

Celý problém je v tom, že zákon na to nemyslel.  Nehovorí sa v ňom o období, na ktoré má platiť výnimka. Ak by sme niekomu udelili napríklad neobmedzenú výnimku, lebo vysiela iba rockovú hudbu a zajtra by ten vysielateľ zmenil hudobný formát, čo mu zákon nezakazuje, tak by výnimka platila, aj ak by už nešlo o rockové rádio, ale povedzme o rádio stredného, najširšieho prúdu. Čo potom? Zákon nemyslel na možnosť odňať už udelenú výnimku. Ministra sme listom o tomto a ďalších problémoch informovali, tak uvidíme, či sa s tým bude pracovať.

O digitalizácii rádií sa hovorí desaťročie a nič sa nedeje. Ako to vidíte?

V prípade televízneho vysielania, keď sa digitalizovalo, Rada zohrala dôležitú úlohu. Vtedy bolo veľa diskusií. Vysielatelia neboli nadšení, možno aj preto, lebo to otváralo priestor pre novú konkurenciu, čo sa však nepotvrdilo. V prípade rozhlasového vysielania je niekoľko problémov. Väčšina samotných vysielateľov to nepodporuje. Obávajú sa rozmnoženia rádií. V niečom to môže byť pravda, pretože náklady na spustenie rozhlasového vysielania sú výrazne nižšie, než televízneho. Na druhej strane nemôžeme chrániť len vysielateľov, musíme sa pozerať aj na obyvateľov, a vytvoriť možnosti na nové ponuky. Ale sú tu aj mnohé ďalšie problémy, napríklad v tom, ako rýchlo ide vpred technologický pokrok. Stále sa menia štandardy budúceho vysielania, po DAB tu máme DAB+ a podobne. Ale všeobecne povedané, som zástancom digitalizácie rozhlasového vysielania na Slovensku

Kedy je to reálne?

Pokiaľ viem, Towercom je pripravený, technicky je to zvládnuté. Majú to otestované, z tohto pohľadu sa dá začať takmer hneď. Chýba ale veľa ďalších vecí, napríklad, že to ešte nie je zákonne ošetrené. Takže až tak rýchlo to nebude.

U televízii sa digitalizácia odkladala a výsledkom je, že veľmi málo ľudí, má ako hlavný zdroj signálu digitálny terestriál. Prešli na satelit, dali si káblovku a aj preto si Markíza môže dovoliť na konci roka odísť z DVB-T. Veľa nestratí. Rádio môže mať svoj hlavný zdroj distribúcie časom cez internet. Prípadne budúcnosť môže ukázať niečo úplne iné...

Predpovedať budúcnosť v oblasti elektronických médií je veľmi zložité, hlavne ak chceme odhadnúť, čo tu bude za dlhší čas, povedzme za desať rokov. Všetko môže byť inak. Veď sa pozrime dozadu: kto vedel pred desiatimi rokmi ako bude vyzerať súčasnosť? Kam sa uberá televízny trh? Sú tu nové stanice, nové vysielacie siete, nové platformy sledovania programu. Je tu napríklad Nexflix. Pamätáme si, s akým nadšením sa tu zavádzali peoplemetre. Dnes sa na rôznych odborných konferenciách ich výsledky spochybňujú, pretože vypovedajú iba o klasickom sledovaní televíznych prijímačov. Ale máte tu sledovanie cez internet, ktoré sa dá exaktne odmerať, napríklad kto a čo streamuje – a výsledky môžu byť odlišné od tých čo hovoria peoplemetre, a pritom získané na výrazne širšej vzorke. Dnes sa pritom často mylne nové spôsoby distribúcie obsahu spájajú len s najmladšími percipientmi. Sám som však príklad, že hoci už nie v študentskom veku, využívam tiež veľmi často tie komunikačné formy, ktoré sa pripisujú mladším. Obrazne a s úsmevom povedané, u mňa klasický rozhlasový a televízny prijímač a na papieri vytlačené noviny zapadajú prachom.

Súvisiace články

pridať príspevok  Diskusia k článku: 4 príspevky

Milan Ondrášik (neregistrovaný, 62.210.129.xxx)
Milan Ondrášik (neregistrovaný, 62.210.129.xxx) 22.12.2016 20:08

3 stanice majú rovnakého majiteľa. Vie sa, že tým porušujú zákon a tohto pána ani len nenapadne zobrať kolegov a ísť si to, o čom všetci v mediálnom priestore vedia overiť a nastaviť pravidlá tak, aby im to znemožnili. Stačí sa ísť na Seberíniho 1 pozrieť. To vážne nikomu nenapadlo?

david (neregistrovaný, 92.43.56.xxx)
david (neregistrovaný, 92.43.56.xxx) 15.12.2016 15:47

si to pokazila sama. Na vypočutí sa hádali spolumajitelia kto je vlastníkom. Následne rada rozhodla ako rozhodla.

??? (neregistrovaný, 84.245.121.xxx)
??? (neregistrovaný, 84.245.121.xxx) 15.12.2016 07:25

Mohol sa vyjadriť aj k tomu, prečo nepridelili Marekovi Oravcovi 106,9 MHz v Košiciach, ktorú si skoordinoval pre novú stanicu. Že kde dali-založili vtedy gentlemanskú dohodu, že frekvencia patrí tomu, kto si ju skoordinuje.

A tiež sa mohol vyjadriť, že prečo zobrali Vive frekvencie a dali to neznámej firme, ktorá prezentovala stanicu na vypočutí ako prezentovala.

evosonic (neregistrovaný, 91.219.133.xxx)
evosonic (neregistrovaný, 91.219.133.xxx) 14.12.2016 10:57

Ja neviem ... v niektorych pripadoch sa da s panom Mistrikom suhlasit (digitalizacia, krizove vlastnictvo), ale na kvoty mam iny pohlad. Francuzsko mozno hra viac domacej hudby, ale pri takej velkej krajine je moznost vyberu aj medzi interpretmi vacsia. Slovensko je male a ak sa chceme porovnavat s velkymi, tak proste na to nemame ... a hrat milion krat to iste tiez nie je cesta. Vlastne je - k tomu, aby radia postupne stracali posluchacov a ti si zapnu na nete to, co im vyhovuje viac. S cim sa ale nedokazem stotoznit su nekompetentne rozhodnutia RVR najma v suvislosti s pridelovanim frekvencii. Tu ani tak nejde o moj subjektivny pocit, kto by mal a kto nie ziskat frekvenciu. Niekolko krat sa stalo, ze frekvencia v danom meste bola pridelena vysielatelovi, ktory vratil povodnu (mensiu) frekvenciu a tu nebolo nasledne mozne pridelit inemu vysielatelovi, pretoze by bola kolizna so susednou frekvenciou prave povodneho vysielatela (ktory sa jej vzdal). Vznikaju mrtve frekvencie uz v tak prehustenom pasme. Ak Rada nedokaze odhalit taketo zakladne, elementarne veci, naco tam potom sedia jej clenovia? To tam moze rozhodovat hocikto - a niekedy ten pocit aj mam, ze to tak je :( Aj na taketo veci bolo potrebne sa pytat - radia.sk!

Aktuálne články

Počúvanosť
3. + 4. vlna 2016
1.
19,34%   + 0,05%
2.
17,36%   - 0,32%
3.
10,98%   ± 0,00%
4.
7,34%   - 0,24%
5.
7,15%   - 0,05%
MEDIAN SK - Market & Media & Lifestyle - TGI
3. + 4. vlna 2016 (kĺzavé dáta)
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval včera
február 2017
1.
12,80%   - 0,11%
2.
11,61%   - 0,28%
3.
9,77%   + 0,58%
4.
9,08%   - 0,45%
5.
7,52%   + 0,90%
Počúvanosť cez aplikáciu Radia.sk - február 2017
% celkovej počúvanosti
XII. etapa 2016 až II. etapa 2017
1.
34,40%   - 0,40%
2.
29,30%   + 0,30%
3.
22,20%   - 0,40%
4.
16,00%   - 0,10%
5.
15,80%   + 0,10%
MEDIAN SK, RADIOPROJEKT, XII.-II./2017
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval minulý týždeň
Hranosť
16. týždeň 2017 17.04.2017 - 23.04.2017
1.
Ed Sheeran
Shape Of You
2.
Emma Drobná
Smile
3.
Calvin Harris
My Way
4.
Robbie Williams
Love My Life
5.
Rag 'n' Bone Man
Human
17. týždeň 2017 24.04.2017
1.
Kygo X Selena Gomez
It Ain't Me
2.
The Chainsmokers & Coldplay
Something Just Like This
3.
Calvin Harris feat. Frank Ocean & Migos
Slide
4.
Maroon 5 feat. Future
Cold
5.
Katy Perry feat. Skip Marley
Chained To The Rhythm