Rozhlasoví a televízni redaktori a moderátori, ktorí musia vstávať veľmi skoro ráno [o štvrtej, prípadne o piatej hodine] mávajú pri rannom vysielaní problémy s čistou artikuláciou. Niet sa čo čudovať, keď berieme do úvahy, že prebudili svoje telo a mozog v hlbokom spánku. Často nútime organizmus aby sa aktivizoval. Donucovací proces sa zväčša podarí, a keď sa v štúdiu rozsvieti červená, zvyčajne poslucháč nespozná, že k nejakému násiliu došlo. Máme hlbšie posadený hlas, prejav je pomalší a nie je taký svieži ako povedzme už o šiestej hodine. Biologický rytmus organizmu sme teda prispôsobili potrebám profesie. Ak sa nedostatky niekde prejavia, je to určite v artikulácii. Aj svaly ústnej dutiny ešte spia, sú stuhnuté, a my ich už musíme dostať do pohybu. Ako im pomôžeme? Uvoľňovacími cvičeniami. Tu je niekoľko príkladov z praxe:
:: mó má mé mí mó mú
:: mami baby
:: mám
nemám
:: mám rada ráno ponorené v spánku
::
papapapa-papapapa-géno
:: tamtenden
::
lalalaléra
:: topo tapa tepe tipi tupu
:: to ti táto tatova
teta tyká
:: glo glo glo glo glo glória
:: tadá tram
tadadá
:: ná pipipipi
:: kač kač kač
:: ná
tutututu
:: vrkú vrkú
:: cylylylylyng
:: klepiti
klapiti klepiti klap
:: číča čvančaročočovička čečetka
::
čistý s čistou čistil
:: činčilový čepiec
:: hou hou hou
stojí mesiac nad vodou
:: zo zu
:: ja no
:: jú
la
:: í vo
:: é va
:: ó ľa
:: ša
šo
:: bim bam bom bum bác háu máu [zívanie]
:: zívanie
spojené s pohybom ohryzku
:: vibrovanie perami
:: žuvanie s
predstavou jedla
Rozcvičenie zvučnosti
:: vŕŕŕ - čo najviac
dopredu, práca hornej pery
:: znázorňovať žuvanie zuvačky
::
10 hlasných bozkov do vzduchu
:: ouex - každú hlásku vyslovovať
rovnocenne, spojiť s gestikuláciou
:: dra + tri, tra, trio, triu,
trou
:: za - ča + li, le, lo, lu
Odporúčam občas - spočiatku aj pravidelne - zaradiť do programu pred interpretačným výkonom rečové cvičenia. Medzi rečové cvičenia patria aj jazykolamy. Ich prostrednictvom precvičujeme niektoré ťažko vysloviteľné hláskové kombinácie. Hovoríme si ich najskôr potichu, neskôr nahlas s pridaním tempa reči. Príklady vyberám zo skrípt Heleny Čertíkovej [H. Čertíková: Hlasová technika v bábkohereckej praxi. VŠMU, Bratislava 1999]:
:: Na klavíri hrala Klára Kráľová.
:: Hlavnú rolu lorda
Rolfa hral Vladimír Leraus.
:: Podkopeme ten Popokatepetl, alebo
nepodkopeme ten Popokatepetl?
:: Naša rukavička je zo všetkých
rukavičiek najvyrukavičkovanejšia.
:: V našej peci myši pištia, v
našej peci psík spí.
:: Juro Jura ruje. Juro, neruj Jura!
::
Je Oliver olivrejovaný, alebo nie je Oliver olivrejovaný?
::
Nenalanolínuj ma lanolínom!
Ak si skoro ráno, ale aj v hociktorú inú dennú či nočnú hodinu zopakujeme cvičenia viackrát, je predpoklad, že sa artikulácia výrazne zlepší a nebudeme sa musieť starať okrem toho, čo máme hovoriť, alebo čítať, ešte aj o to, aby nám bolo rozumieť. To je jeden zo základných predpokladov úspechu nášho úsilia.
Úryvok z publikácie:
Jana Zvalová: Keď si sadáme za mikrofón. O kultúre
reči v médiách. Logos, Bratislava 1999, s. 32-34.
