Hrá takmer všade – v autobusoch, taxíkoch, terasách, kaviarňach. Na verejných priestranstvách ho počuť najviac zo všetkých rádií. Pritom jeho čísla počúvanosti nie sú ani zďaleka vysoké. Reč je o Rádiu Viva. Akú má teda skutočnú počúvanosť?
Je veľmi intuitívne a nereprezentatívne, odhadovať počúvanosť rádia podľa toho, kde všade hrá. No pri pohľade na čísla počúvanosti Vivy to predsa stojí za pozornosť a úvahu. Totiž, kým stanice ako Expres či Fun stoja na špici počúvanosti a oficiálne generujú vysoké čísla, Viva je naladená a počuť ju z takmer každého kúta, v ktorom hrá nejaké rádio. Možno tento fakt spájať so skutočnou počúvanosťou? Mediálni odborníci hneď povedia, že nie. No v prípade, keď sa všade ozýva rádio, ktoré v oficiálnom rebríčku nie je v prvej trojke, na tom asi predsalen niečo bude.
Je správne, že prieskumy sú o znalosti značky?
Prieskum počúvanosti rádií na Slovensku, ale aj vo väčšine európskych krajín sa koná klasickým dotazovaním face-to-face. Respondent – poslucháč - odpovedá na otázku, ktoré rádio počúval včera. Človeku ako odpoveď automaticky „svitne“ názov alebo značka stanice, ktorá na neho zapôsobila z marketingových nosičov – na billboardoch, v televízii, v časopisoch. Z toho potom vyplýva, že v anketách bodujú stanice, ktoré robia najsilnejší marketing. Je ale toto správne pre živiteľov rádií – reklamných klientov? Sú čísla, získané z denníčkových prieskumov odrazom skutočnej počúvanosti? Alebo sú odrazom pôsobenia marketingových nosičov? Lebo ak je to o marketingu, potom klienti kupujú najdrahší reklamný čas od rádií, ktoré majú najsilnejší marketing a nie od tých, ktorí majú najvyššiu počúvanosť.
Elektronický prieskum
V niektorých európskych krajinách, napríklad v Anglicku, Nórsku, či Švajčiarsku, už dávnejšie „naštartovali“ elektronický prieskum počúvanosti pomocou takzvaných audiometrov. Audiometer je niečo ako v prípade televízie peoplemeter. Prístroj presne zaznamená, kedy a aké rádio človek počúval. Vyzerá ako náramkové hodinky a respondent ich nosí na ruke. Uvažovalo sa o ich spustení aj na Slovensku, no pre Slovensko by to bol zrejme ešte trochu drahý špás. Zaplatiť audiometre si dokážu zatiaľ len rádiové trhy v spomínaných krajinách. Je potom pozoruhodné, že do audiometrov zatiaľ nešli ďalšie vyspelé krajiny so silnou ekonomikou, ako napríklad Nemecko či Francúzsko. Kým v televíznej brandži už celá Európa meria sledovanosť peoplemetrami, rádiové trhy, aj tie silné a vyspelé, „fičia“ stále na dotazníkoch. Ktovie, čo by ukázali audiometre na regionálne rozdiely, ktoré nám teraz ukazujú denníčky. Kým napríklad v Bratislavskom kraji je jedno rádio trhový líder a ďalšie trojka alebo štvorka, v Košickom je to presne naopak. Je dosť možné, že elektronické meranie by ukázalo niečo iné.
Koľko ľudí teda počúva Vivu? Intuitívne a nereprezentatívnym odhadom, súdiac podľa toho, kde všade hrá, možno povedať, že oveľa viac, ako ukazujú čísla. Presne by nám to vedeli povedať len spomínané audiometre. No na tie si ešte asi nejaký ten čas budeme musieť počkať.
