Rozhlasové stanice roky optimalizovali svoje webové stránky tak, aby ich ľudia našli cez Google. S nástupom ChatGPT, Gemini či ďalších AI asistentov sa však spôsob vyhľadávania mení. Používateľ už nemusí prechádzať množstvo odkazov, ale čoraz častejšie dostáva priamo zostavenú odpoveď alebo odporúčanie.
Ak umelá inteligencia nepozná miestne rádio, jeho program ani reklamné možnosti, nemusí ho do takejto odpovede vôbec zahrnúť. Na riziko upozornili predstavitelia amerického rozhlasového priemyslu v odbornom magazíne Radio World.
Rozhlas denne vytvára obsah, ktorý AI nemusí nájsť
Dave Casper, senior viceprezident americkej organizácie Radio Advertising Bureau (RAB) pre digitálne služby, označuje za jednu z hlavných nevýhod rozhlasu jeho zvukovú podstatu. Stanice môžu denne odvysielať množstvo rozhovorov, lokálnych správ či informácií o podujatiach, no ak tieto materiály nemajú dostupnú textovú podobu, AI ich nemusí vedieť spoľahlivo vyhľadať a spracovať.
Digitálni asistenti potom pri hľadaní informácií o konkrétnom rádiu vychádzajú najmä z jeho webovej stránky a ďalších verejne dostupných zdrojov. Tie však môžu byť neúplné alebo zastarané.
Casper upozorňuje, že AI môže čerpať napríklad zo starého profilu stanice na Wikipédii alebo z dávno neaktuálneho článku miestnej obchodnej komory. Výsledná odpoveď tak nemusí odrážať skutočnú programovú ponuku ani súčasné postavenie rádia na trhu.
O reklamných rozpočtoch môže rozhodovať aj AI
Riziko nespočíva iba v tom, že poslucháč pri otázke na vhodnú rozhlasovú stanicu dostane odporúčanie na Spotify, podcast či inú digitálnu službu.
Umelú inteligenciu využívajú aj reklamné agentúry a podnikatelia pri príprave marketingových stratégií. Ak AI pri návrhu kampane nepozná lokálne rádio alebo nemá dostatok informácií o jeho publiku a možnostiach inzercie, môže odporučiť iné reklamné kanály.
Jerry Del Colliano, vydavateľ Inside Music Media, preto upozorňuje, že vysielatelia riskujú stratu digitálnej viditeľnosti ešte predtým, než sa problém prejaví na počúvanosti.
Zatiaľ však nejde o preukázaný plošný pokles počúvanosti alebo reklamných príjmov spôsobený AI vyhľadávaním. Odborníci hovoria predovšetkým o vznikajúcom riziku, ktoré by rozhlas nemal podceniť.
Nestačí dobre vysielať. Obsah musí byť dohľadateľný
Jednou z odpovedí je takzvaná GEO (Generative Engine Optimization) – optimalizácia obsahu pre vyhľadávanie pomocou generatívnej umelej inteligencie.
V praxi to znamená publikovať prepisy rozhovorov, zrozumiteľné informácie o reláciách a moderátoroch, aktuálne údaje o pokrytí či podrobnejšie predstavenie reklamných možností. Význam majú aj miestne správy, prípadové štúdie úspešných reklamných kampaní a správne vyplnené firemné profily vo vyhľadávačoch a adresároch.
Gordon Borrell zo spoločnosti Borrell Associates odporúča vysielateľom aj praktické testovanie. Mali by si sami overovať, aké médiá a reklamné možnosti AI odporúča pri otázkach týkajúcich sa ich regiónu. Zároveň upozorňuje, že odpovede môžu byť ovplyvnené predchádzajúcou komunikáciou používateľa s konkrétnym asistentom.
Samotné úpravy webu nezaručia, že AI začne stanicu odporúčať. Môžu však znížiť riziko, že o nej bude pracovať s neúplnými alebo nesprávnymi informáciami.
Pre rozhlas je to ďalšia zmena spôsobu, akým ľudia objavujú médiá. Kvalitný program a silná lokálna značka zostávajú dôležité, no čoraz väčší význam môže mať aj to, či digitálny asistent vôbec vie, čo dané rádio ponúka.