Podcast bol ešte pred desiatimi rokmi médiom spojeným najmä s mladším a technologicky zdatnejším publikom. Dnes už toto označenie prestáva platiť. Nové údaje britského regulátora Ofcom ukazujú, že podcasty prenikli hlboko do hlavného mediálneho prúdu a ich publikum sa postupne rozširuje prakticky naprieč všetkými vekovými skupinami.
Mesačne podcasty využíva približne 39 percent dospelých Britov, zatiaľ čo v roku 2019 to bolo iba 18 percent. Ak sa započítajú aj ľudia, ktorí sledujú video podcasty, podiel stúpa na 43 percent. Každý týždeň si podcast pustí približne 27 percent dospelej populácie, pričom pred desiatimi rokmi to bolo len okolo siedmich percent.
Podcasty starnú spolu so svojím publikom
Najväčšou zmenou nemusí byť samotný rast, ale predstava typického podcastového poslucháča. Podcasty už majú nadpriemerný zásah aj medzi ľuďmi vo veku 45 až 54 rokov a pravidelne ich počúva približne 13 percent ľudí starších ako 65 rokov. Časť tejto zmeny je prirodzená – ľudia, ktorí začali podcasty počúvať pred desiatimi či pätnástimi rokmi, jednoducho zostarli a svoj návyk si ponechali.
Zároveň však podcasty oslovujú aj nové publikum, ktoré pri ich nástupe medzi pravidelných používateľov nepatrilo. Rastie nielen počet poslucháčov, ale aj čas, ktorý podcastom venujú. V roku 2022 predstavovali približne päť percent celkového času stráveného počúvaním audia, dnes je to už približne 11 percent.
Mladší chcú zábavu, starší správy
S vekom sa mení aj výber tém. Najpopulárnejšie sú medzi pravidelnými poslucháčmi správy a aktuálne dianie, ktoré vyhľadáva približne 47 percent z nich, nasleduje zábava, komédia a diskusné formáty. Mladšie publikum výraznejšie preferuje zábavu a komédiu, zatiaľ čo starší poslucháči častejšie siahajú po správach, politike a aktuálnych témach.
Podcast sa tak postupne mení na univerzálny formát, ktorý už nemožno spájať iba s jednou generáciou alebo jedným druhom obsahu. Podobne ako rádio dokáže pokrývať spravodajstvo, rozhovory, humor, šport či špecializované témy. Rozdiel je najmä v tom, že si poslucháč vyberá čas a konkrétnu reláciu sám.
Podcast už nie je iba zvuk
Ešte výraznejšiu zmenu prinieslo video. Podcast bol pôvodne jasne zvukovým médiom, ktoré si človek pustil do slúchadiel pri ceste do práce, športe alebo domácich prácach. Dnes má množstvo najväčších podcastov v štúdiu zároveň niekoľko kamier a celý rozhovor sa súčasne zverejňuje ako video.
Až 68 percent podcastových poslucháčov dnes konzumuje programy, ktoré ponúkajú aj obraz, a približne 44 percent tvrdí, že video robí podcast pútavejším. To však neznamená, že by zvuk prehrával. Keď sa Ofcom poslucháčov spýtal na preferovaný spôsob konzumácie, najväčšia skupina – 39 percent – stále uprednostnila čisto zvukový podcast, video preferovalo 27 percent a ďalších 26 percent síce spúšťa video verziu, no obraz často aktívne nesleduje.
V praxi tak môže človek spustiť podcast na YouTube, položiť telefón na stôl a ďalej ho iba počúvať. Hranica medzi video a audio obsahom sa preto čoraz viac rozmazáva. Dobre to ilustruje aj televízor, ktorý už desať percent poslucháčov uvádza ako svoje hlavné zariadenie na konzumáciu podcastov, hoci mobil zostáva s výrazným náskokom najdôležitejší.
Pre rádiá sa mení spôsob výroby
Táto zmena má veľký význam aj pre rozhlasové stanice a producentov audia. Podcast bol pre rádio pôvodne veľmi prirodzeným formátom – stačil mikrofón, kvalitný obsah a následná distribúcia cez podcastové platformy. Ak však publikum očakáva aj video, produkcia sa mení a do hry vstupujú kamery, svetlá, vhodná scéna a následná práca s obrazom.
Z jedného rozhovoru tak môže vzniknúť hodinový zvukový podcast, video na YouTube a množstvo krátkych ukážok pre sociálne siete. Jeden obsah sa využíva na viacerých platformách a každá z nich môže priviesť iné publikum. Pre rádiové stanice je to príležitosť rozšíriť dosah, zároveň však aj ďalší náklad a produkčná úloha.
Publikum rastie, otázkou zostáva, kto to zaplatí
Spolu s rastom podcastov sa čoraz výraznejšie rieši aj ich financovanie. Približne 35 percent poslucháčov tvrdí, že by bolo ochotných platiť za svoje obľúbené podcasty, pričom medzi ľuďmi vo veku 16 až 34 rokov je to dokonca takmer polovica. Na druhej strane 45 percent poslucháčov hovorí, že podcasty už obsahujú priveľa reklamy.
Producenti sa tak dostávajú do podobnej situácie ako ostatné digitálne médiá. Publikum rastie, no spolu s ním rastú aj náklady na produkciu a tlak na príjmy. Video môže priniesť ďalšie publikum a reklamný priestor, zároveň však výrobu predražuje, takže hľadanie rovnováhy medzi reklamou, predplatným a bezplatným obsahom bude čoraz dôležitejšie.
Podcasty pritom stále nemožno porovnávať s dosahom klasického rádia. Živé rádio v Británii každý týždeň zasahuje približne 87 percent populácie, teda násobne viac ľudí. Rozdiel sa však postupne zmenšuje a podcast už dávno nemožno označiť za okrajové médium určené najmä mladým.
Možno najzaujímavejšia je napokon samotná zmena významu slova podcast. Kedysi označovalo pomerne presný spôsob distribúcie zvukového programu, dnes môže mať rovnaký obsah audio verziu, hodinové video, krátke klipy na sociálnych sieťach a časť publika ho môže dokonca sledovať na televízore. Podcast sa tak postupne prestáva definovať podľa toho, či sa počúva alebo pozerá, a oveľa viac ho určuje samotný typ obsahu.